Zázračný dážď.

  Predstavte si na Slovensku žijúcu hlavu štátu, ktorá ma najvyššie morálne kvality, je milujúcim manželom, obetavým otcom, ľud ho miluje a on je plne oddaný práci pre blaho a bezpečnosť spoluobčanov. Človek vysoko vzdelaný, filozof a spisovateľ, ktorý v ťažkých chvíľach obetuje vlasti svoj osobný majetok. Že na Slovensku taký niekto nikdy nebol a nebude? Ale bol hoci len chvíľu. Volal sa  Marcus Aurelius. A keby mu tu nebolo zapršalo, bol by vo veľkom probléme.
Marcus začal vládnuť v roku 161 A.D. keď Rím bol na vrchole svojej moci. Zostávala len jediná mocnosť, ktorá nežiadala o mier - Parthska ríša. Poslal na vojenské ťaženie svojho adoptívneho brata a légie dobili Ctesifont, hlavne mesto Parthov. Nejaký vojak pri rabovačke v chráme Apolóna otvoril záhadnú skrinku a vypustil mor. Elitne rímske légie vymierali. Mor z východu likvidoval obyvateľstvo a smeroval na západ. V tejto situacii náhodou prelomili germánski lúpežníci dunajsky limes. Légie si s nimi rýchlo poradil a Germáni na Morave a Slovensku požiadali o odpustenie. Rím mal problém a tak ich nepotrestal. Ale Germáni si to vysvetlili po svojom a v celej šírke limesu od Bavorska po dnešnú Budapešť vtrhli na územie ríše. Zlikvidovali armády na Dunaji, porazili aj  novo naverbovane légie a zakrátko stali na hraniciach dnešného Talianska. Marcus Aurelius vytiahol do vojny a pri dnešných Benátkach ich zastavil.  Germáni žiadali o mier. Rimania mali jednu dobru vlastnosť. Radi uzatvárali dohody o mieri. Dnes sa ich forme dohody o mieri hovorí bezpodmienečná kapitulácia. Ale Marcus pochopil, že vojna je lepším riešením. Keď chce problém vyriešiť definitívne, tak musí Germánov navštívit u nich doma. Vtedy netušil že to bude trvať skoro desať rokov, uvidí kus Slovenska a zomrie vo Viedni.
V lete roku 173 vyrazili pravdepodobne z Carnunta vybrané jednotky zo štyroch légii a pod vedením Marcovho zaťa Pompeiana prešli cez Dunaj na územie Kvádov. To je územie dnešného západného Slovenska. Po niekoľkých dňoch pochodu si vystavali poľný tábor na mieste z niekoľkých strán chránených kamenným zrazom a na otvorenej strane vystavajú palisádu. Ráno zistia, že vychod z tábora im zahatála presila „našich" Germánov. Na vyvýšenine nie je voda a Rimanom sa 5 dni nedarí prelomiť obkľúčenie. Na piati deň, keď sú polomŕtvi od smädu, príde veľká búrka. Na Rimanov prší dážď, ktorý uhasí ich smäd a do Germánov bijú blesky. Rimania prerazia obkľúčenie a mnoho nepriateľov pobijú.
Tato reálna vojenská udalosť sa stala veľkou legendou. Je zobrazená na stĺpe Marca Aurélia v Ríme a popísaná niektorými starovekymi dejepiscami. Dodnes sa historici hádajú o hlúposti: kto vymodlil Zázračný dážď a ktorý pánbožko to vlastne metal bleskami do barbarov. Zatiaľ vyhrávajú katolíci, lebo popálili ostatne pisomné záznamy a jediný temer hodnoverný sa zachoval len v ich opise. Ale to, čo by sme potrebovali neriešia.
Náš problém je iný. Kde sa to odohralo. Samozrejme, každý si mysli že u neho. Českí historici favorizujú Moravu, hlavne okolie Pálavy. Obyvatelia na Pohroní to umiestňujú v priestore od Zvolena po Štúrovo. Trenčania práve teraz kopu v meste a hľadajú dôkazy. A mi čo pestujeme vinič na úbočiach malých Karpat si myslime, že načo by sa Rimania tarajdžili tak ďaleko. Je to problém. Lebo ak Rimania bitku vyhrali, tak tam asi nič nezostalo. Vojaci mali povinnosť zobrať všetky zbrane a veci užitočne. Svojich padlých spaľovali na hranici. Nemali vo zvyku na bojiskách a tobôž v barbariku stavať pomníky. Ich dejepisci s potešením opisovali slávne reči vojvodcov pre bitkou, ale pramalo sa zaujímali o zemepisne určenie miesta. Germáni nám tiež veľmi nepomôžu. Prehrali a iste to nebola pre nich veselá spomienka. Nakoniec nikdy si neoznačili ani miesto svojho najväčšieho víťazstva v Teutoburskom lese. (To sa podarilo nájsť až pred par rokmi, pravé za základe pozostatkov rímskej zbroje.) V ďalších rokoch vojny ich pravdepodobne väčšia časť zahynula, alebo bola presídlená na územie ríše. Podľa vyobrazení na stĺpe v Ríme sa vypráva začala pri sútoku veľkých riek. Prechod cez Dunaj mohol byť v mieste sútoku Hrona a Dunaja, Váhu a oboch Dunajov alebo Moravy a Dunaja. Je ale ešte jedna možnosť. Že sa nejedna o sútok. Ale rozdelenie veľkej rieky. A potom je to Dunaj v dnešnej Bratislave. V staroveku bol Malý Dunaj obrazne povedané „Rovnakým" Dunajom. Takže je potrebne nájsť miesto vo vzdialenosti niekoľkych denných pochodov, husto obývané Germánmi. Musí sa vyznačovať vyvyšeninou bez zdroja vody, z niekoľkých strán so strmými zrazmi na ktorú sa pomesti zopár tisíc chlapov. A na našej strane Dunaja cesta musí začínať v rímskom tábore.
Lebo druhým vodítkom zo stĺpa je drevená pevnosť na našej strane Dunaja. V čase bitky bol Marcus Aurelius v Carnunte. Takže môžeme temer vylúčiť sútok Hrona a Dunaja, kde viedol vojnu osobne a neskôr. Hľadať slovenskú dejinnú bitku na Morave je hlúposť, preto nám zostali dva smery: Prvý: Treba presnoriť Male Karpaty s napojením na údolie Váhu až po  Trenčín. Druha možnosť je vybrať sa povedľa Váhu a pokračovať do Nitry. Zakiaľ čo v smere na Nitru v tých časoch Rimania budovali pevnosť v Iži pri Komárne, v smere od dnešnej Bratislavy sa žiadna pevnosť nenašla. Či stala nejaká na mieste dnešnej starovekej Bratislavy je otázne, ale nie nemožné. Nakoniec Rimania žiadnu stavať nemuseli. Stačilo obnoviť alebo upraviť bývalé veľké keltské oppidum.
A teraz čista špekulácia.

1. V prípade pochodu od Bratislavy miestom bitky môže byt na svahu Malých Karpat kopec, ktorý sa dnes vola Molpír. Viem, že je tam staršie osídlenie, ale vyhovuje terénom, nedostatkom vody a silným germánskym osídlením počnúc Pezinkom a končiac Piešťanmi.
2. Druha možnosť je Nitriansky hradný kopec. Niektorí historici do okolia Nitry dokonca kladu centrum a sídlo kvádskych kráľov.

Mame smolu. Ine národy vystavali pamätníky na slávne bitky, ktoré sa udiali inde, porobili pútnické miesta, kde sa vraj stali zázraky na základe svedectva detičiek. Perfektne kšeftujú so suvenirmi a legendami. Pramalo sa starajú, či je to naozaj tak. Aj my by sme mohli urobiť panorámu bojiska využijúc kópie reliéfov zo stĺpu Marca Aurélia, predávať jeho zmenšene jazdecké sošky a premietať úvodnú bitku z Gladiátora turistom.  A to nehovorím, že by tu u nás mohla byť celosvetová modlitebňa za dážď, ktorá by mala glejt, že fakt funguje. Preto je nepochopiteľné, že naši vedátori, ktorí majú podpredsedu vlády, nám nevedia nájsť kopec, kde sa v lete silno blýska a hromy divo bijú.
http://mujweb.atlas.cz/www/barbari/CASSIUS72.HTM
http://journals.cambridge.org/download.php?file=%2FGAR%2FGAR55_01%2FS0017383507000320a.pdf&code=5a9072d4c946ec6ba239898b8d35813a
http://www.plekos.uni-muenchen.de/2003/rmotschmann.pdf
http://en.wikisource.org/wiki/Catholic_Encyclopedia_(1913)/Marcus_Aurelius_Antoninus
http://www.telecom.gov.sk/externe/znamky/1997/97118.html
http://petermirilovic.blog.sme.sk/c/138616/Zomrel-Marcus-Aurelius-spomienka-na-velku-osobnost.html
http://www.geocities.com/reginheim/teutoburg.html
http://www.archeol.sav.sk/kelemantia/nahran6kel.htm
http://www.parkany.sk/kamenicanadhronom/slovak/dejiny.htm
http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000082162/17.%20História%20mesta%20Trenèín.pdf
http://www.gorila.sk/product/132174
http://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislavské_oppidum
http://www.muzeum.sk/default.php?obj=pamiatka&ix=rvt
http://www.youtube.com/watch?v=6foGlyNor_g