štvrtok 10. januára 2019

Ludsky gulas.


Prvi ľudia a hned v Karpatskej kotline.

Ked som v 60-tých rokoch minuleho storočia sedaval na hodinách prirodopisu, bolo osidlenie nášho priestoru opisane v učebnici ako logicky jednosmerny postup od Pitekantropa, cez Neandertalca az ku Cromanoncovi, podporeny užasnymi obrazmi od majstra Buriana, ktore pani (vlaste súdružka) učitelka doniesla z kabinetu. Dnes je všetko oveľa zložitejšie a tato dávna minulost je vyskladana pomaly každeho polroka nanovo a oveľa zaujimavejšie. Takže v skratenej forme si preberme obdobie od Big Bangu k prichodu prvych poľnohospodárov.
Aj ked s pravdepodobnost hraničiacou s istotou sa neda predpokladat, že Karpatská kotlina (KK) je koliskou ľudstva, neda mi nespomenut tvora s označeným Rudapithecus hungaricus. Objav hosilii tohto tvora v madarskom mestečku s priznačnym nazvom Rudabánya viedol niektorych madarskych vedcov k nazoru, že sa jedna o priameho predka človeka[1]. Iste je lákave mat 10 miionov rokov „stareho Madara“, ale vznika tam jeden problem, že potomok madarského Rudapitheka musel odist do Afriky a odtial sa už vylepšený vrátit ako Homo erectus[2]. Jednoduchšie bude uvažovat, že človek sa vyvynul z Rudapithekovych bratrancov v Afrike a Rudapithecus hungaricus bola sice uspešna, ale nakoniec vyhynulá vetva homonida.

Človek vzpriameny.
Homo erectus bol doteraz najuspešnejši druh človeka, kedže žil v obdobi od 2 000 000 do 100 000 rokov pred dneškom. (Ani lety na Mars a I-phony dnešnemu typu človeka, nezaručuju taky dlhy pobyt na Zemeguli.) Zatial existuje jediny ale nepresny dôkaz jeho pritomnosti v KK.  Jedná sa objav ostatkov Homo erecta v madarskom Vértesszőlős, , ktorý bol prezentovany ako Homo erectus seu sapiens palaeohungaricus. Z 350 000 rokov starych ostatkov sa ale nedalo  jednoznačne  určit či sa jedna o neskorého Homa erecta, alebo ranneho Neandertalca.

Bratranec neandertalec
Dnes sa predpoklada, že Neandertalec sa vyvynul v Zapadnej Euroázii a predstavuje rozne formy nielen v čase, ale aj v priestore. Nie je presne určeny nielen jeho predchodca, ale ani oblast kde k jeho vývoju došlo. Preto ostatky Neandertalcov su rozlišovane podla miesta nálezov a niektore nalezy pripisovane Neandertalcom su sporne a skôr sa pripisuju iny druhom človeka. Aby to nebolo málo, aj samotni Neandertalci nie su genetický rovnaki. Dnes su k dispozicii tri subory genomu Neandertalca: zo Španielska El Sidrón 49 000 rokv, Chorvatska, Vindija 49 000 a z pohoria Altaj 50 000 rokov a doakzuju, že ich spoločny predok žil pred 100 000 rokmi[3].  Na základe poslednych poznatkov je zrejme, že Neandertalci boli jednoducho trochu iní ľudia. V Španielsku sa našli malby stare 68.4 tisi rokov, ktoré jednoznačne vytvorili títo naši bratranci, pretože moderni ľudia prišli do tejto oblasti až o 20 000 rokov neskôr[4].
 Nakoniec Neandertalec je viac bratom, ako bratrancom, lebo všetci moderni ludia pôvodom z „Out of Africa“ maju čast genomu pochadzajuceho z Neandertalcov. Ak rozdelime Euráziu na Vychodnu a Západnu, tak Zapadni Euroázijci maju 1,8 až 2,4% tohto genomu a Východný Euroázijci, vlastne už len Ázijci maju 2,3 až 2,6%. Prepoklada sa, že vzajomnym „hrátkam“ došlo niekde na Blizkom Východe pred 100 000 rokmi a „nasledky“ sa prejavili u oboch ludskych druhov. Takže nielen „my“ mame geny Neandertalca, ale niektori Neandertálci mali geny modernych ludi[5]. Je zaujímave, že naše moderné geny Neandertalcom nepomohli, ale ich archaicke geny nam neubližili.

Dalši bratranec.
Moderny človek sa ale v Euroázii nestretol a „neobjímal“ len s Neandertalcom. Vo vychodnej Euroázii žil ešte iny druh človeka, ktory sa nazyva podla miesta objavu jeho ostatkov: Denisovan- nalezisko jaskyňa v  Altaji 50 000 rokov. Podla genetiky sa Neandertalci oddelili od modernych ludi pred 500 až 760 tisícmi rokov. Od Neandertalcov sa oddelili Denisovania pred 381 až 473 tisíc rokmi. Je zaujimave, že podla testov patrili Denisovania do mtDNA skupiny L, Kam je zaradena aj tzv. pramatka mtEva[6]. V spomínanej Altajskej jaskyni žili striedavo Denisovania a Neandertalci.  Presnejšie „vychodni Neandertalci. Ale, aby to nebolo take jednoduché, v čase ked tam žili Denisovania, žila tam mlada asi 13 ročná „miešanka“, ktora mala neandertalsku matku a otca Denisovana. Lenžie nie neandertalsku matku pochadzajucu z Altaja, ale tato matka mala svoj pôvod niekde dalej na západ najskôr v Chorvatsku, teda  rovnaky ako neskorši europski Neandertalci[7]. Nuž a Denisovania tiež našli v Ázii niekoho archaickeho, s kym sa sexuálne zaplietli, že by Homo erectus?
Moderni ludia, ktori po hratkach s Neandertalcami odbočili z Levantu niektori na sever do Centralnej Ázie a ini na východ cez Indiu do Indonezie a Australie. Ti ktori postupovali do Číny a Cez Beringiu do Amerik, si sex s Denisovamni ešte raz zopakovali[8].

Vši a ludia.
Poznate tento stary vtip? Chlapik vola do Radia Jerevan, že mu uletili včely a chce radu, čo robit, aby sa to neopakovalo. Odpoved Radia Jerevan bola priznačna: „Chovajte filcky, tie su prítulnejšie.“
Voš je parazit a ludí a primátov sprevadza odpradavna, čo v tomto pripade číselne znamena cca 20 milionov. Da sa podla rozdielnej genetiky vlasovej vši ludskej a šimpanza určit kedy prišlo k oddeleniu šimpanzov od predkov ludi a tiež aj to,  kedy sme prebrali od goril voš lonovu (ludovo filcku), t.j. cca 300 000 rokov.Ludia mali a aj dnes maju svoju vlastnu vlasovú voš, tzv. WW druh (World Wide) , ktory sa vyvynul pre cca 500 000 rokmi. Lenže tento druh vši sa nenašiel v ostatkoch a múmiach Nového sveta. Ludia v Amerikách pred prichodom Europanov mali vlasovu voš tzv. NW druh (New World). Nazov „voš Noveho sveta“ je celkom zavadzajúci, lebo tato voš je podstatne staršia ako WW a od dnešnej WW sa oddelila pred 1,8 milionmi rokmi. Takže bud do Amerik došiel moderny človek s archaickou ľudskou vlasovou všou, alebo ju Amerike od „niekoho“ chytil.
Dnes je vysoko pravdepodobne, že ludia sa dostali do Amerík z Vychodnej Ázie najskôr pred 20 000 rokmi. Lenže ludia žijuci vo Vychodnej Ázie mali vtedy nielen WW voš vo vlasoch, ale aj šatovu voš v odevoch. (Šatova voš sa vyvynula z vlasovej asi pred 70 000 rokmi, ked ludia odišli z Afriky a začali žit v studenejšom prostredi.) Je zrejme, že skupina ktora odišla do Amerík sa zbavila oboch vši, WW aj šatovej vši. Zbavit sa vši je celkom jednoduche a nie su potrebné ani DDT a ani špeciálny šampon. Neda sa predpokladat, že sa zbavili WW a šatovej a nevedeli sa zbavit tej archaickej. Skôr je možny scenar, že tu archaicku chytili potom, čo sa zbavili tych dvoch bežnych. Voš bez priameho kontaktu s hostitelom hynie do 24 hodín, takže nemohla byt len tak pohodena pri ceste. Ludia, ktorí osidlili Ameriky mali spoločnésho predka s východními Aziatmi pred 40 000 rokmi[9]. Človek na ceste do Ameriky sa musel stretnut s inym archaickým človekom, ktory ale žil izolovane od ostatnej ludskej populácie minimalne polmiliona rokov[10]. Ale ešte to so všami nekonči. Ta „archaicka vlasová voš sa nachadza aj u sučasnej populacii v Etiopii a Nepale[11]. Pri teste genetiky Tibeťanov sa zistilo, že maju rovnake percento genomu Neadertalca ako Han Činania, mierne zvyšene percento genov Denisovana ale v genoch Tibeťanov sa našiel aj podiel genomu archaickeho človeka[12]. Že by Yeti nebol až taka fantazmagoria? 

Hobbit a jeho predchodca.
Dalši, dnes už bývaly Homo vtedy žil na indonezkom ostrove Flores. Ludovo sa mu vraví Hobbit, odborné Homo floresiensis. Je to problematicky tvor a vzniklo niekolko názorov, prečo je maly a relatívne archaicky. Okrem teorii, že sa jedna o chorobne poškodenie, vznikli aj dve hodnovernejšie. Za prve, že sa jedna o zmenšenie štandartneho Homa erecta v dôsledku života v prostredi s limitovanymi zdrojmi, tzv. ostrovny nanizmus. Druha teoria tvrdí, že sa jedna o človeka druhu Homo habilis, alebo dokonca druhu z ktorého Homo habilis vyvynul, t.j. cca 1,7 milionmi rokov[13]. Kedže existovalo „podozrenie“ že aj vzrastom menšia dnešna populácia ostrova Flores by mohla mat v sebe gény Hobbita, urobili vedci geniticky vyskum. Kedže geny Homo floresiensis sa zatial nepodarilo ziskat, testovali dnešnu populaciu „Pigmejov“ z Florez, či nenajdu niečo vynimočne. Našli len geneticky podiel Neandertalca a Denisovana, čo je normalny vysledok pre tu čast sveta. Títo mali ľudia su zmesou Vychodoázijcov a Papuancov.[14] Ale zahadam ešte nie je koniec. Pred dvomi rokmi našli na tomto ostrove ostatky ešte menšieho „Hobbita“  stare cca 700 000 rokov. Kedže ostrov Flores bol izolovany tzv. Wallaceovou liniou hlbokým morom od ostatnej Euroázie, existencia tak davnych „Hobbitov“ vyvolava dosť zložite predstavy o schopnosti archaickych Homo prekonavat plavbou vyznamne vodne prekážky.

Rozšírenie moderného človeka v Afrike.
Dnes sa všeobecne považuje za dokazane, že planétu obyva jeden druh človeka pôvodom z Afriky. Čo sa dialo pred „Out of Africa“  v samotnej Afrike je predmetom vyskumov. Vyzera to tak (do najbližšieho objavu a datovania), že počiatok modernych ludi leži niekde pred 500 000 rokmi. Dôkazom je prave odhad doby kedy vznikol rozdiel v genome moderného človeka a Neandertalca[15]. Morfologicky dôkaz je starý 300 000 rokov[16]. Bohužial, teplé prostredie Afriky neumožnuje ziskat spolahlive a dostatočne stare vzorky DNA na zaklade ktorych by sa dali vytvorit realne scenáre vývoja v Afrike. Podľa všetkého to nebola jednosmerna cesta, ale v samotnej Afrike došlo pred odchodom skupiny ľudí mimo Afriku ale aj po ich odchode ešte k zložitejšíemu vyvoju, prepojeniu a izolácii než ake sa udiali v Euroázii.[17] Afrika je plna rozporov pri posudzovai kosternych ostatkov, kamennej industrie a osidleni a dnes nedovoluje vytvorit jasne a spravne scenare vyvoja prastarych africkych populacii. Niekedy to vyzera ako  u Lenina: „Krok vpred, dva kroky vzad.“ Nielenže dochadzalo k miešaniu, migracii a izolacii samotnych Afričanov, ale vyvoj v Afrike ovplyvnoval aj navrat populacii, ktore z Afriky odišli a postupne sa vracali a tiež archaicke druhy, ktore v Afrike žili. K poslednemu geneticky zistému „kontaktu“ dnešných ludi s nejakym archaickym predkom došlo pred cca 17 000 rokmi v Západnej Afrike[18] a „hlavnym podozrivym“ su archaicky ludia ktori sa vyvynuli v čase Neandertalcov a žili ešte pred 13 000 rokmi v Nigerii v oblasti Iwo Eleru[19].

Viacere „Out of Africa“.
Aj samotné „Out of Africa“ podlieha zmenam a novým dôkazom. Zopakujme si, kto odišiel z Afriky pred „Out of Africa. Prvý odišiel nejaky druh Homo habilis alebo ranny Homo erectus, ktorého ostatky su na ostrove Flores a ktorého DNA nemáme. Dalej Homo erectus, po ktorom mali predkolumbovski Američania a Tibetania vši a ktory sa pravdepodobne sexualne spoznal s Denisovanmi. Dalšimi je  predok Neandertalca a Denisovana a nakoniec  moderny človek.
Dnes je jasne, že ani pri modernom človeku sa nejednalo o jednorázovy a zaroveň úspešny proces, ale rôzni moderni ľudia odchádzali z Afriky v rôznom čase a nie vždy v novom prostredi prežili. Donedávna sa na zaklade ludskych fosílii dalo tvrdiť, že prvý „Out of Africa“ sa udial pred 90 000 až 120 000 rokmi. Ale nedavne nalezy objavené v jaskyni Misliya v Izraeli, boli datované od doby pred  177 000 až 194 000 rokov[20]. Existuje ešte ine datovanie a to datovanie kamennych nastrojov najdenych v tamojšej oblasti. Nástroje, ktore sú pripisane modernym ľudom a ktore maju vek od 190 000 do 260 000 rokov. Ten vyšši údaj ešte donedavna dokonca prekračoval dôkazy o existencii moderneho človeka v Afrike. Tento rok bola zverejnena sprava, že v Indii sa podarilo datovat kamenne nastroje do obdobia pred 385 000 až 175 000 rokmi. Daju sa pripisat aj modernému človeku, ktorý prišiel z Afriky, ale aj dosial neznamemu druhu človeka.
Samozrejme, že moderny človek neodišiel z Afriky len cez Sinaj a neprebyval len v Levante. To že sa v Izraeli našli take staré dôkazy môže byt viac dôsledkom prostredia v ktorom sa uchovali, ale aj urovňou vedeckej prace v danej oblasti. Je temer isté, že ludia odchadzali z Afriky aj cez prieliv Bab-el-Mandeb na juhu Arabského polostrova a tiež pobrežnou plavbou.

Osidlenie Australie.
Najväčšou záhadou je osidlenie Austrálie. Podla poslednych vyskumov sa pred priplavaním Europanov, udialo len raz a o pred 55 000 rokmi. Jedina  skupina ludi v tomto čase prekonala tzv. Wallaceovu liniu a rozdelenim osidlila cez dnes zatopenu pevninu Sahul Novu Guineu apo rozdeleni jedna skupina smerom po vychodnom pobreži a druha skupina iduc smerom po zapadnom pobreži v priebehu par tisíc rokov osidlila Australiu. Na rozdiel od ostatnych modernych ľudi, ktori po odchode z Afriky menili miesto a velakrat aj spôsob svojho života, Aboriginovia zostavali usadeni na jednom mieste.


[1] Sz. Bérczi1, B. Lukács2 & K. Török, The Carpathian Basin in the Hominization, KFKI, Budapest, 1993
[2] László Kordos, New results of Hominoid research in the Carpathian Basin, Acta Biologica Szegediensis, 2000

[3] David Reich a kol. Genetic history of an archaic hominin group from Denisova Cave in Siberia, Nature 468, 2010

[4] D. L. Hoffmann a kol., U-Th dating of carbonate crusts reveals Neandertal origin of Iberian cave art, Science 23.02.2018
[6] Krause et al. 2010. The complete mitochondrial DNA genome of an unknown hominin from southern Siberia. Nature, 464(7290)
[7] Viviane Slon a kol. The genome of the offspring of a Neanderthal mother and a Denisovan father, Nature Aug. 2018
[8] Browning SR a kol. Analysis of Human Sequence Data Reveals Two Pulses of Archaic Denisovan Admixture. Cell 173, 2018
[9] Qiaomei Fu a kol., DNA analysis of an early modern human from Tianyuan Cave, China. PNAS  sept.2012
[10] David L. Reed a kol. Genetic Analysis of Lice Supports Direct Contact between Modern and Archaic Humans, PLoS Biology, Nov. 2004
[11] Marina S. Ascunce a kol. Nuclear Genetic Diversity in Human Lice (Pediculus humanus) Reveals Continental Differences and High Inbreeding among Worldwide Populations, PLOS ONE feb. 2013
[12] Dongsheng Lu a kol., Ancestral Origins and Genetic History of Tibetan Highlanders, The American Journal of Human Genetics , Sep. 2016
[13] Debbie Argue a kol. The affinities of Homo floresiensis based on phylogenetic analyses of cranial, dental, and postcranial characters, Journal of Human Evolution, 2017
[14] Serena Tucci a kol., Evolutionary history and adaptation of a human pygmy population of Flores Island, Indonesia, Science   Aug. 2018

[15] Stringer, C.B. (2016) The Origin and Evolution of Homo sapiens. Philos. Trans. R. Soc. B 371, 20150237
[16] Hublin, J.-J. et al. (2017) New fossils from Jebel Irhoud (Morocco) and the pan-African origin of Homo sapiens. Nature 546, 289– 292
[17] Eleanor M.L. Scerri a kol, Did Our Species Evolve in Subdivided Populations across Africa, and Why Does It Matter?, Trends in Ecology & Evolution maj 2018
[18] Fernando L. Mendez a kol., An African American Paternal Lineage Adds an Extremely Ancient Root to the Human Y Chromosome Phylogenetic Tree, The American Journal of Human Genetics, 2013
[19] Katerina Harvati a kol. The Later Stone Age Calvaria from Iwo Eleru, Nigeria: Morphology and Chronology, PLoS ONE, 2011
[20] Israel Hershkovitz a kol. The earliest modern humans outside Africa, Science 26.01.2018


pondelok 6. novembra 2017

Niekolko člankov ktore som uverejnil inde

1. Článok o boji chorvátskych, slavonských a uhorských ochrancov kráľa Bela IV. proti Mongolom, ktori kráľa chceli zajat v Jadranskom mori.
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/bojovali-uhri-s-mongolmi-na-mori#.WgCeho_WzAU

2. Článok o prekladoch gréckych filozofických a prirodovedných knih do arabského jazyka.
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-zachranil-antiku#.WgCfdo_WzAU

3. Recenzia jednej absolutne zlej knihy.
http://www.palba.cz/viewtopic.php?f=270&t=6980

4.Názor na to, či naozaj Mongoly odišli z Uhorska, lebo im zomrel chán v dalekom Mongolsku. prva čast.
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/zachranila-europu-smrt-velkeho-chana-1-cast#.WgCgKI_WzAU

5. Druhá čast
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/zachranila-europu-smrt-velkeho-chana-2-cast#.WgCgi4_WzAU

6. Pribeh mladého Belu IV. o tom ako a prečo sa rozhodol "rozviest".
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/preco-uhorsky-kral-klamal-papezovi#.WgChAo_WzAU

7. Ako podľa môjho názoru bola vyhotovena Svetoštefanska koruna. Čast prva,
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/esej-o-emailoch-na-svatostefanskej-korune-i#.WgChf4_WzAU

8. Časť druha.
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/esej-o-emailoch-na-svatostefanskej-korune-ii#.WgChVY_WzAU

9. Ekonomika Alexandra Veľkého.
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kolko-stala-alexandrova-vyprava-do-perzie#.WgChZo_WzAU

10. Uvaha nad skrotením koni.
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kde-sa-objavil-prvy-domaci-kon#.WgCiKo_WzAU

11. Kto vymyslel voz.
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/ako-objavili-voz#.WgCiZY_WzAU

12. Čo myslel byzantský cisár Konštantín VII. pod názvom Veľka Morava.
http://www.palba.cz/viewtopic.php?f=256&t=6127

13. Ako to naozaj bolo s kapituláciou Japonska.
http://palba.cz/viewtopic.php?f=130&t=7719&sid=c30cf75913b0c60033b2c187be5cae30

utorok 3. decembra 2013

Kronika duši - návod na obsluhu.


Kronika duši - návod na obsluhu.

Niečo som napísal. Je to gramaticky  hrubé a štylisticky neobratne a aj plne chýbajúcich dĺžňov, bodiek a so zlou priamou rečou.. Ale to sa účese. Mám prísľuby gramaticky a štylisticky zdatných opravárok, ktoré ale teraz musia piecť k Vianociam. Takže polotovar.
Polotovar o rokoch 1241 a 1242 v Uhorsku a v mojom kraji. Aha! No, vtedy prišli Mongoli a preto to voláme Tatársky vpád. Veľa sa vtedy v krajine zmenilo a ja som sa v hlávke snažil tu dobu pochopiť. Dva roky som lúskal zdroje, rozprával sa z ľuďmi, čo mali k tomu čo povedať a bol sa pozrieť na niektorých miestach. Prečítal som 12 GB autentickým prameňov (Google Prekladač preto prijal dvoch latinárov na plný úväzok), historických kníh, diplomových prac a článkov. Nečítal som žiaden román z tej doby, aby som sa nenakazil. Viac menej som zapasoval historicky reálne a moje vymyslené kolieska do 800 rokov starého mechanizmu s ktorým sa dá točiť a veľmi to neškrípe. Je ale možné, že som zahltený predstavami ohluchol a drsný škripot nepočujem.
Dal som dohromady príbeh hlavných hrdinov. Osoby historický podložené, napríklad kráľa Bela IV. , Sebeša grófa zo Sv. Jura, Achilla a Kosmu grófov z Pezinka a pomiešal som ich s osobami fiktívnymi, plebanom Petrom, maliarom Alexeiom. Sú tam aj ženy, kráľovná, mníška, krčmárka, svätíc dokonca niekoľko, hoci nie v podiele, ktorý vyžaduje Únia. Aj svätý František z Assisi. Mal som ho v románe skôr než zvolili toho v Ríme. Sex? Samozrejme že tam je aj sex. Len mojich „Fifty Shades of Grey“ sa zmestilo do trojriadkového odseku. Počet mŕtvol som nerátal, ale iste nejdem pod milión. Veľa udalosti sa naozaj skutočne a presne tak stalo. Niektoré sa nejako podobne stali a niektoré udalosti som si vymyslel až nehanebne. Dej sa odohráva od Buchary po Šaštín a od Neštichu nad Svätým Jurom po Jeruzalem. A ešte varovanie pre školskú mládež: o upíroch (pôvodný slovansky výmysel pri prijatí kresťanstva) je len mala srandovná príhoda, ja viem, asi to nebude stačiť.
Je tam to čo si ľudia vtedy mysleli. Viera v Boha zmiešaná so surovosťou, láska s antisemitizmom a smrť s objatiami. Nakoniec nájdete si. Zatiaľ  mam hotových 460 strán a v nich 740 poznámok pod čiarou. Poznámky eliminujú dlhé a kľučkujúce opisy, ktoré by román urobili ešte ťažkopádnejším než je. Buchla by mala viac strán než scenár Jednoduchá Mária. Uverejním niekoľko kapitol a uvidím čo sa stane. Naraz na blogu sme aj na mojom blogspote. Ak mi niekto chce vynadať, alebo si chodacestou uľaviť, nech láskavo použije diskusiu pod blogom.sme. Tam nemôžem odpovedať. Ak niekto chce kritizovať nech mi to napíše na blogspote. Tam mu odpoviem. Vďační budem samozrejme za každú reakciu, okrem výčitiek gramatických. Za gramatické chyby je vinovatý gombíček F7 v MS Word. Gramatika nie je z môjho sveta a vytýkať mi gramatické chyby u mňa nevedie k polepšeniu. Bohužiaľ. Ale ináč píšte všetko. Nadávka pobaví, kritika pomôže a pochvala poteší. Takže dosť bolo omáčky a začnime. Román sa volá Kronika duší a má tieto kapitoly:
Spomienky sú dušou sveta.
Obsah
            Praefatio
  1. Bitka pri Muhi 11.4.1241  Spomienky horlivej duše Kálmána kráľa haličského a vojvodu slavónskeho na bitku s Tatármi, poradu v kráľovskom stane, na smrť Ugrina arcibiskupa z Kaloče, na Kálmánovo nešťastné zranenie a napokon spomienka na potýčku medzi kráľom Belom IV. a Kosmom grófom zo Sancti Georgii a Bozinu.
  2. Sebeš 11.4.1241  Spomienky mocnej duše Sebeša nitrianskeho župana a kráľovského pohárnika na nepodarený útok na veliteľa Tatárov, na Piatu krížovú výpravu, na priateľstvo s Timurom Má-likom a na vzácne dlhý život.
  3. Panónia 15.4.1241  Spomienky hrdinskej duše Achilla grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na zranenie jeho brata Kosmu, na útek cez Dunaj a na zanechanie umierajúceho Kosmu v opatere kláštora v Panónii.
4.      Utečenec 17.4.1241  Spomienky nepokojnej duše gréckeho maliara Alexeia na príchod posla so správou o bitke s Tatármi a smrti všetkých grófov zo Sancti Georgii a Bozinu.
  1. Porada 17.4.1241  Spomienky nezničiteľnej duše Timura Má-lika tureckého veliteľa z Chorazmu na prípravu obrany v Sancti Georgii a Bozine.
  2. Timur Ma-lik 17.4.1241  Spomienky nezničiteľnej duše Timur Má-lika na život v Chorazme, dobitie Chorazmu Mongolmi, na obranu Khujandu a smrť blízkych.
7.      Woch 18.4.1241  Spomienky starostlivej duše Martina Nemca správcu v Sancti Georgii na príchod statočného Wocha kráľovského rytiera, ktorý potvrdil smrť grófov zo Sancti Georgii a Bozinu.
  1. Bozin 19.4.1241  Spomienky statočnej duše Andreja veľmoža z Turca na hnev kráľa Bela IV. a potýčku kráľa so slobodnými mužmi v Bozine.
9.     Návrat Achilla 23.4.1241  Spomienky hrdinskej duše Achilla grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na návrat z bitky domov v deň svätého Juraja.
  1.  Budavár 27.4.1241 Spomienky nezničiteľnej duše Timura Má-lika na cestu s mladým Abrahámom grófom zo Sancti Georgii a Bozinu k Dunaju a na zničenie Pesti Tatármi.
  2.  Haimburg 30.4.1241 Spomienky v temnotách blúdiacej duše Fridricha Bojovného, vojvodu rakúskeho a štajerského na poníženie uhorského kráľa Bela IV..
  3.  Polovci 2. 5. 1241  Spomienky prirodzenej duše Petra uhorského farára v Sancti Georgii a Bozine na výpravu za Polovcami a dojednanie pomoci Polovcov  grófovi Achillovi.
13.    Maristella 11.5.1241  Spomienky odvážnej duše Kosmu grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na smrteľný hriech s mladou beginou a na udelene pokánie.
14.    Návrat Kosmu 16.5.1241 Spomienky odvážnej duše Kosmu grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na návrat domou a zvítanie sa s manželkou Jolantou a bratom Achillom.
  1.  Jolanta 16.05.1241  Spomienky milujúcej duše Jolanty z rodu Heder na svadbu s Kosmom grófom zo Sancti Georgii a Bozinu a ich zvítanie pri kapličke Nanebovzatia Panny.
  2.  Tatári pod hradom 2.6.1241  Spomienky hrdinskej duše Achilla grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na zničenie Tatárov pod novým hradom chrániacim cestu z Bozinu na Moravu.
  1.  Kostol 2.6.1241  Spomienky nepokojnej duše gréckeho maliara Alexeia na obranu rozostavaného  kostola Svätého Žigmunda.
  2.  Zahnanie do Šúru 2.6.1241 Spomienky starostlivej duše Martina správcu Abraháma grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na porážku Tatárov pod kostolom Svätého Juraja.
  3.  Kálmán 15.6.1241 Spomienky znavenej duše Bela IV. uhorského kráľa na smrť a na pochovanie brata Kálmána kráľa haličského a vojvodu slavónskeho  v Čazme.
  4.  Civitas a castrum Nitria 28.6.1241  Spomienky hrdinskej duše Achilla grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na boj pri Nitre a na pozdvihnutie kríža vo Vágu.
21.    Alba Regia 17.7.1241  Spomienky znavenej duše Bela IV. uhorského kráľa na odvezenie ostatkov Svätého Štefana, apoštolského kráľa Uhrov z Alba Regia.
  1.  Neskorý august 1241 Spomienky odvážnej duše Kosmu grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na oslobodenie osady medzi Váhom a Hronom a na deda Tomáša nitrianskeho župana.
  2.  Wosyam 29.8.1241  Spomienky odvážnej duše Kosmu grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na nemiestnu roztopaš pri Kupalo a nedeľnú omšu v osade Wosyam.
  3.  Raňajky 24.12.1241  Spomienky vznešenej duše Márie Lascari uhorskej  kráľovnej  na raňajky s mníškami z Vesprému na hrade Klis.
  4.  Vianoce 25.12.1241 Spomienky znavenej duše Bela IV. kráľa uhorského na Vianoce 1241 s manželkou a dcérami.
  5.  Byn 12.1.1242  Spomienky hrdinskej duše Achilla grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na prekročenie Dunaja a rozhovor s učiteľom Teodorom v Ostrihome.
  6.  Zlé správy 26.1.1242  Spomienky znavenej duše Belu IV. kráľa uhorského na rozhovor s manželkou a na prichoď posolstva zo Záhrebu.
  7.  Útok na kráľove dcéry 28.1.1242  Spomienky temer blahoslavenej duše Margity Staršej uhorskej princeznej na roztržku s utečencami pod hradom Klis.
29.  Smrť Margity Staršej 30.1.1242  Spomienky vznešenej duše kráľovnej Márie Lascari na smrť jej dcéry Margity Staršej na hrade Klis.
30.   Narodenie svätej Margity 27.1.1242  Spomienky vznešenej duše kráľovnej Márie Lascari na narodenie dcéry svätej Margity Mladšej na hrade Klis.
  1.  Bakony 4.2.1242  Spomienky odvážnej duše Kosmu grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na neskoré oslobodenie kláštora v Bakony.
  2.  Nočné rozhovory 12.02.1242  Spomienky odvážnej duše Kosmu grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na rozhovor s manželkou Jolantou a bratom Achillom.
  3.  Smrť Katalin 13.3.1242  Spomienky čistej duše Viliama zo Sant Omer spoluvládcu v Aténach na smrť Katalin uhorskej princeznej.
34.   Útok na Klis 20.3.1242  Spomienky neohrozenej duše Butka chorvátskeho veľmoža a rytiera na obranu hradu Klis proti Tatárom.
  1.  Angličan 27.3.1242  Spomienky hrdinskej duše  Achilla grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na rozhovory s Edwardom z Anglicka sluhom dominikánskeho kazateľa Wiliama z Monferratu
  2.  Trogir 27.3.1242  Spomienky znavenej duše Bela IV. uhorského kráľa na útek z Trogiru, aby nepadol do rúk Kadanovi vojvodovi Tatárov
  3.  Pag 2.4.1242  Spomienky čistej duše Viliama zo Sant Omer spoluvládcu v Aténach na obranu uhorského kráľa Belu IV. na ostrove Pag.
  4. Smrť Viliama 25.4.1242  Spomienky vznešenej duše Márie Lascari uhorskej kráľovnej na umieranie Viliama zo Sant Omer a jeho snúbenicu Margarétu de Wavrin.
  5.  Odrazenie Fridricha 16.5.1242  Spomienky hrdinskej duše Achilla grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na obkľúčenie armády Fridricha Bojovného vojvodu rakúskeho a štajerského pri Golgouchu.
40.  Zajatie Fridricha 15.9.1242  Spomienky hrdinskej duše Achilla grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na porážku a zajatie Fridricha Bojovného vojvodu rakúskeho a štajerského a oslobodenie brata Kosmu.
  1.  Brod 16.9.1242  Spomienky milujúcej duše Jolanty manželky Kosmu grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na uzmierenie s manželom na brode cez Dunaj pod hradom a mestom Posonia.
  2.  Posonia 7.10.1242  Spomienky neohrozenej duše  Wocha kráľovského rytiera na rozhovor s Belom IV. kráľom uhorským na hrade Posonia.
  3.  Spoveď 7.10.1242  Spomienky prirodzenej duše Petra kňaza zo Sancti Georgii a Bozinu na nedokončenú spoveď Belu IV. kráľa uhorského .
  4.  Šúr  8.10.1242  Spomienky prirodzenej duše Petra kňaza zo Sancti Georgii a Bozinu na strašidelnú cestu z Posonie do Sancti Georgii.
  5.  Tri meče 9.10.1242  Spomienky hrdinskej duše  Achilla grófa zo Sancti Georgii a Bozinu na zmierenie sa s Belom IV. kráľom uhorským.
46.  Prsteň 21.9.1242  Spomienky znavenej duše Belu IV. kráľa uhorského na dar Kosmu grófa zo Sancti Georgii a Bozinu.
  1.  Regia civitas 17.6.1243  Spomienky vznešenej duše Márie Lascari uhorskej kráľovnej na rozhovor s Achillom a Kosmom grófmi zo Sancti Georgii a Bozinu a na vigíliu v Ostrihome.
Epilogus


pondelok 17. októbra 2011

Zázračný dážď.

  Predstavte si na Slovensku žijúcu hlavu štátu, ktorá ma najvyššie morálne kvality, je milujúcim manželom, obetavým otcom, ľud ho miluje a on je plne oddaný práci pre blaho a bezpečnosť spoluobčanov. Človek vysoko vzdelaný, filozof a spisovateľ, ktorý v ťažkých chvíľach obetuje vlasti svoj osobný majetok. Že na Slovensku taký niekto nikdy nebol a nebude? Ale bol hoci len chvíľu. Volal sa  Marcus Aurelius. A keby mu tu nebolo zapršalo, bol by vo veľkom probléme.
Marcus začal vládnuť v roku 161 A.D. keď Rím bol na vrchole svojej moci. Zostávala len jediná mocnosť, ktorá nežiadala o mier - Parthska ríša. Poslal na vojenské ťaženie svojho adoptívneho brata a légie dobili Ctesifont, hlavne mesto Parthov. Nejaký vojak pri rabovačke v chráme Apolóna otvoril záhadnú skrinku a vypustil mor. Elitne rímske légie vymierali. Mor z východu likvidoval obyvateľstvo a smeroval na západ. V tejto situacii náhodou prelomili germánski lúpežníci dunajsky limes. Légie si s nimi rýchlo poradil a Germáni na Morave a Slovensku požiadali o odpustenie. Rím mal problém a tak ich nepotrestal. Ale Germáni si to vysvetlili po svojom a v celej šírke limesu od Bavorska po dnešnú Budapešť vtrhli na územie ríše. Zlikvidovali armády na Dunaji, porazili aj  novo naverbovane légie a zakrátko stali na hraniciach dnešného Talianska. Marcus Aurelius vytiahol do vojny a pri dnešných Benátkach ich zastavil.  Germáni žiadali o mier. Rimania mali jednu dobru vlastnosť. Radi uzatvárali dohody o mieri. Dnes sa ich forme dohody o mieri hovorí bezpodmienečná kapitulácia. Ale Marcus pochopil, že vojna je lepším riešením. Keď chce problém vyriešiť definitívne, tak musí Germánov navštívit u nich doma. Vtedy netušil že to bude trvať skoro desať rokov, uvidí kus Slovenska a zomrie vo Viedni.
V lete roku 173 vyrazili pravdepodobne z Carnunta vybrané jednotky zo štyroch légii a pod vedením Marcovho zaťa Pompeiana prešli cez Dunaj na územie Kvádov. To je územie dnešného západného Slovenska. Po niekoľkých dňoch pochodu si vystavali poľný tábor na mieste z niekoľkých strán chránených kamenným zrazom a na otvorenej strane vystavajú palisádu. Ráno zistia, že vychod z tábora im zahatála presila „našich" Germánov. Na vyvýšenine nie je voda a Rimanom sa 5 dni nedarí prelomiť obkľúčenie. Na piati deň, keď sú polomŕtvi od smädu, príde veľká búrka. Na Rimanov prší dážď, ktorý uhasí ich smäd a do Germánov bijú blesky. Rimania prerazia obkľúčenie a mnoho nepriateľov pobijú.
Tato reálna vojenská udalosť sa stala veľkou legendou. Je zobrazená na stĺpe Marca Aurélia v Ríme a popísaná niektorými starovekymi dejepiscami. Dodnes sa historici hádajú o hlúposti: kto vymodlil Zázračný dážď a ktorý pánbožko to vlastne metal bleskami do barbarov. Zatiaľ vyhrávajú katolíci, lebo popálili ostatne pisomné záznamy a jediný temer hodnoverný sa zachoval len v ich opise. Ale to, čo by sme potrebovali neriešia.
Náš problém je iný. Kde sa to odohralo. Samozrejme, každý si mysli že u neho. Českí historici favorizujú Moravu, hlavne okolie Pálavy. Obyvatelia na Pohroní to umiestňujú v priestore od Zvolena po Štúrovo. Trenčania práve teraz kopu v meste a hľadajú dôkazy. A mi čo pestujeme vinič na úbočiach malých Karpat si myslime, že načo by sa Rimania tarajdžili tak ďaleko. Je to problém. Lebo ak Rimania bitku vyhrali, tak tam asi nič nezostalo. Vojaci mali povinnosť zobrať všetky zbrane a veci užitočne. Svojich padlých spaľovali na hranici. Nemali vo zvyku na bojiskách a tobôž v barbariku stavať pomníky. Ich dejepisci s potešením opisovali slávne reči vojvodcov pre bitkou, ale pramalo sa zaujímali o zemepisne určenie miesta. Germáni nám tiež veľmi nepomôžu. Prehrali a iste to nebola pre nich veselá spomienka. Nakoniec nikdy si neoznačili ani miesto svojho najväčšieho víťazstva v Teutoburskom lese. (To sa podarilo nájsť až pred par rokmi, pravé za základe pozostatkov rímskej zbroje.) V ďalších rokoch vojny ich pravdepodobne väčšia časť zahynula, alebo bola presídlená na územie ríše. Podľa vyobrazení na stĺpe v Ríme sa vypráva začala pri sútoku veľkých riek. Prechod cez Dunaj mohol byť v mieste sútoku Hrona a Dunaja, Váhu a oboch Dunajov alebo Moravy a Dunaja. Je ale ešte jedna možnosť. Že sa nejedna o sútok. Ale rozdelenie veľkej rieky. A potom je to Dunaj v dnešnej Bratislave. V staroveku bol Malý Dunaj obrazne povedané „Rovnakým" Dunajom. Takže je potrebne nájsť miesto vo vzdialenosti niekoľkych denných pochodov, husto obývané Germánmi. Musí sa vyznačovať vyvyšeninou bez zdroja vody, z niekoľkých strán so strmými zrazmi na ktorú sa pomesti zopár tisíc chlapov. A na našej strane Dunaja cesta musí začínať v rímskom tábore.
Lebo druhým vodítkom zo stĺpa je drevená pevnosť na našej strane Dunaja. V čase bitky bol Marcus Aurelius v Carnunte. Takže môžeme temer vylúčiť sútok Hrona a Dunaja, kde viedol vojnu osobne a neskôr. Hľadať slovenskú dejinnú bitku na Morave je hlúposť, preto nám zostali dva smery: Prvý: Treba presnoriť Male Karpaty s napojením na údolie Váhu až po  Trenčín. Druha možnosť je vybrať sa povedľa Váhu a pokračovať do Nitry. Zakiaľ čo v smere na Nitru v tých časoch Rimania budovali pevnosť v Iži pri Komárne, v smere od dnešnej Bratislavy sa žiadna pevnosť nenašla. Či stala nejaká na mieste dnešnej starovekej Bratislavy je otázne, ale nie nemožné. Nakoniec Rimania žiadnu stavať nemuseli. Stačilo obnoviť alebo upraviť bývalé veľké keltské oppidum.
A teraz čista špekulácia.
  1. V prípade pochodu od Bratislavy miestom bitky môže byt na svahu Malých Karpat kopec, ktorý sa dnes vola Molpír. Viem, že je tam staršie osídlenie, ale vyhovuje terénom, nedostatkom vody a silným germánskym osídlením počnúc Pezinkom a končiac Piešťanmi.
  2. Druha možnosť je Nitriansky hradný kopec. Niektorí historici do okolia Nitry dokonca kladu centrum a sídlo kvádskych kráľov.
Mame smolu. Ine národy vystavali pamätníky na slávne bitky, ktoré sa udiali inde, porobili pútnické miesta, kde sa vraj stali zázraky na základe svedectva detičiek. Perfektne kšeftujú so suvenirmi a legendami. Pramalo sa starajú, či je to naozaj tak. Aj my by sme mohli urobiť panorámu bojiska využijúc kópie reliéfov zo stĺpu Marca Aurélia, predávať jeho zmenšene jazdecké sošky a premietať úvodnú bitku z Gladiátora turistom.  A to nehovorím, že by tu u nás mohla byť celosvetová modlitebňa za dážď, ktorá by mala glejt, že fakt funguje. Preto je nepochopiteľné, že naši vedátori, ktorí majú podpredsedu vlády, nám nevedia nájsť kopec, kde sa v lete silno blýska a hromy divo bijú.
http://mujweb.atlas.cz/www/barbari/CASSIUS72.HTM
http://journals.cambridge.org/download.php?file=%2FGAR%2FGAR55_01%2FS0017383507000320a.pdf&code=5a9072d4c946ec6ba239898b8d35813a
http://www.plekos.uni-muenchen.de/2003/rmotschmann.pdf
http://en.wikisource.org/wiki/Catholic_Encyclopedia_(1913)/Marcus_Aurelius_Antoninus
http://www.telecom.gov.sk/externe/znamky/1997/97118.html
http://petermirilovic.blog.sme.sk/c/138616/Zomrel-Marcus-Aurelius-spomienka-na-velku-osobnost.html
http://www.geocities.com/reginheim/teutoburg.html
http://www.archeol.sav.sk/kelemantia/nahran6kel.htm
http://www.parkany.sk/kamenicanadhronom/slovak/dejiny.htm
http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000082162/17.%20História%20mesta%20Trenèín.pdf
http://www.gorila.sk/product/132174
http://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislavské_oppidum
http://www.muzeum.sk/default.php?obj=pamiatka&ix=rvt
http://www.youtube.com/watch?v=6foGlyNor_g

Spečený val.

  Je otázne, či môžem Spečený val alebo „slovensky čínsky" múr zaradiť do antického sveta, keď tento svet končil na Dunaji. Ale toto je blog a nie kandidátska práca na získanie diplomu k metličke, špachtličke a celoživotnému čupeniu. Takže záhada zo Slovenska.
Nechce sa mi popisovať, ktorí slovenskí národní dejatelia popri Andrejovi Kmeťovi a vedci popri Titusovi Kolníkovi, sa valom zaoberali, ale výsledok je taký, že dodnes nie sú jasné odpovede na dve základne otázky zo štyroch.
 Vieme KDE a vieme ČO.
Spečený val sa tiahne od Sitna po Dunaj. Temer rovno, len z prerušeniami, kde nebol treba. Dodnes sa jeho zvyšky dajú nájsť v chotároch obci tekovského regiónu. Ma dĺžku asi 60 kilometrov. Konštrukcia valu bola založená na štandardnom starovekom zemnom násype spevnenom kameňmi s komorovou drevenou konštrukciou a drevenými palisádami navrchu. Stal na miestach, ktoré je možne prejsť armádou, presnejšie jazdectvom. Val bol zapálený po celej dĺžke a tým došlo k vyhoreniu drevenej konštrukcie s palisádou a spečeniu hliny a zeminy. Umiestnenie v krajine a orientácia ho predurčuje na obranu pred útokom z východu.
Nevieme KEDY a KTO.
Na posledne dve otázky je niekoľko nemožných a niekoľko možných odpovedi. Medzi nemožne odpovede treba zaradiť jeho výstavbu obrami, Ufónmi alebo ako obranu pred Turkami.
Medzi možné odpovede môžeme zaradiť všetky situácie, keď na západnom Slovensku žijúce etnikum cítilo silnú hrozbu útokov nomádov z východu. Táto situácia mohla nastať prvý krát okolo roku 1700 BC, keď Indoeurópania nasadli v južnom Rusku na kone. Ale veľkosť a to, že bol vystavaný naraz, si vyžaduje splniť niektoré ďalšie podmienky:
  • 1. Početne a blízko usídlene obyvateľstvo živiace sa dlhodobo poľnohospodárstvom. Lovci-zberači alebo kočovníci by sa „zbalili" a odišli do bezpečnejších končín. Poľnohospodári mali náradie, ťažne zvieraťa, početnosť a hlavne dôvod „brániť vlasť".
  • 2. Jednotne kmeňové alebo nadkmeňové spoločenstvo s vládnucou vrstvou v priestore temer celého západného Slovenska. Val svojim rozsahom zabraňoval prieniku nepriateľa do strednej Európy vo vnútri karpatského oblúka. Bolo ho možne obísť až cez poľské nížiny. Dnešná D2 v staroveku bola armádou neprechodná. Nakoniec pre zápchy pri Žiline je neprechodná dodnes.
  • 3. Poznanie železa. Také rozsiahle spracovanie stromov v krátkom čase, nie je možne kamennými ani bronzovými sekerami. Ráz krajiny, v ktorej sa nachádzal, bol podobný dnešku. Nebola zarastená hustým lesom. Materiál na stavbu musel byt v niektorých úsekoch dopravovaný. Na Slovensku sa samozrejme nachádzajú význačné opevnenia vybudovane pred dobou železnou, napr.: Nižná Myšľa, ale to sú „prdince" oproti spečenému valu.
  • 4. Dunaj. Ten, kto staval val tam, kde ho staval, musel mat na to veľmi silný dôvod. Nepriateľ musel byt bez valu neporaziteľný. Stavitelia dúfali, že val je pre neho neprekonateľnou prekážkou. Tým že bol pripojený k Dunaju, sa spoliehali na Dunaj, či už ako prírodnú a pre votrelca technicky neprekročiteľnú prekážku. Alebo ako prekážku bránenú niekým na jeho západnej strane.
  • 5. Časový predstih. Budovatelia vedeli, že nepriateľ zaútočí a verili, že majú čas val vybudovať. V tomto prípade sa nejednalo o okamžitú hrozbu. Druhou vecou je poznanie, že nepriateľ nepodnikne krátkodobý koristnicky nájazd, proti ktorému sa stačí brániť v hradiskách alebo útekom do hor, ale z jeho strany ide o trvale ovládnutie územia a obyvateľstva.
  • 6. Vzor. Stavitelia poznali spôsob výstavby a vedeli o použití veľkých krajinných valov, ako účinnej obrany proti nomádom.
  • 7. Jeho spálenie. Keďže val bol spálený vcelej dĺžke, nemohol to byť jeden zo spôsobov vedenia boja. Vstaroveku neexistovala armáda, ktorá by dokázala útočiť v 60 kilometrovom úseku naraz. Nakoniec, val by prehorel za niekoľko hodín natoľko, že jeho zhorenisko bolo možne zasýpať zeminou a pohodlne prejsť na stranu obrancov. Načo bojovať, keď bolo možne počkať.
Riešenia.
Všetky uvedené podmienky viac alebo menej spĺňajú len dve poznané dejinne okolnosti, ktoré sa na území západného Slovenska odohrali v čase Antiky. Vpád Dákov na jeho keltské osídlenie a preniknutie Hunov na jeho germánske osídlenie.
Kelti a Dákovia.
V prvom storočí pred našim letopočtom Kelti sídlili na temer celom územi dnešného Slovenska. Ich strediska sú koncentrované hlavne na západnom Slovensku. Dákovia, žijúci v priestore dnešného Rumunska, za kráľa Burebistu podnikli veľké ťaženie na územie Keltov. Vojna v roku 60. BC  bola rýchla a vyhladzujúca. Z celej populácie prežili len Kelti, ktorí unikli alebo už pred útokom žili na severe Slovenska. Ktoré zo siedmych podmienok splna tento konflikt? Prvé tri Kelti spĺňajú. Štvrtú podmienku, že nepriateľ nemohol prekročiť bránený Dunaj, konflikt nespĺňa. Dákovia útočili po oboch stranách Dunaja. Nakoniec, rozhodujúca bitka sa neodohrala na Slovensku, ale pri Neziderskom jazere.  Piata podmienka tiež nie je splnená. Kelti o útoku nevedeli s predstihom, hoci ich osídlenie na východe sa dotýkalo priamo územia Dákov. Konštrukciu zemného valu Kelti samozrejme veľmi dobre poznali. Ale jeho použitie na obranu teritória nie. Do roku 60. BC tento spôsob obrany bol použitý v Egypte, Mezopotamii, Číne, na obranu Peloponézu a proti Spartakovym otrokom. Ani jeden tento val „slovenskí" Kelti nevideli. Posledná podmienka: Spálenie valu mohli urobiť Dákovia. Zachovalo sa ich osídlenie v jeho susedstve a mali na to 100 rokov čas, než boli z územia vytlačení alebo asimilovaní Germánmi.
Germáni a Huni.
Germáni spĺňajú prvé tri podmienky. Žili na území západného Slovenska a ich najľudnatejšie osídlenie bolo na nížinách a v povodiach riek Váh a Hron a Ipeľ. Germáni mali kráľov, či už ich dosadili Rimania alebo si zvolili vlastných. Zároveň boli poľnohospodári, chovali dobytok a kone. Železo vedeli používať a vyrábať. Podmienka číslo 4: Dunaj. Dunaj zo západu a z juhu vtedy chránili rímske légie. Pre Rimanov predstavovali Huni rovnaké nebezpečenstvo. „Slovenskí" Germáni, Svebi, lebo tak sa v tých časoch volali potomkovia Kvádov, iste vedeli o osude Gotov, ktorých Huni porazili na južnej Ukrajine a v Moldavsku. Rímska obrana dolného Dunaja predstavovala vážnu prekážku pre národy utekajúce pred Hunmi. Preto cesta Hunov do oblasti karpatského oblúka bola dlhým časovým úsekom vyplneným ťažkými vojnami od Krymu po dolný Dunaj. Germáni tiež poznali funkciu a výstavbu valu. Temer 400 rokov sa dennodenne pozerali na valy rímskeho limesu. Niekoľko rokov pred vpádom Hunov, rímsky cisár Valentinianus donútil Kvádov stavať na našej severnej strane Dunaja obranne objekty, čo mu nevedeli odpustiť nielen Germáni ale aj Samo Chalúpka. Druhým vzorom je výstavba alebo obnova rovnakého obranného valu medzi južným oblúkom Karpat a Dunajom v dnešnom Rumunsku. Tento val stavali Goti v roku 376 proti Hunom. Ale Huni nedostavaný val obišli a jeho obrancovia sa zachránili útekom do karpatských lesov. Krátko potom utrpeli Rimania osudovú porážku od Gotov pri Adrianopole a ich légie začali mat na Dunaji vážne problémy. Do obdobia po roku 375, je podľa mňa, možné umiestniť výstavbu Spečeného valu. Germáni celu svoju dovtedajšiu históriu žili v otvorených osadách a spoliehali na svoje vojenské umenie alebo na útek do močarísk a hôr. Keďže je to na Germánov dielo nevídaného rozsahu, ich strach musel byt neskutočný. K opusteniu valu došlo pravdepodobne v roku 400, keď Huni spoločne s poddanými Gotmi porazili Gepidov a ovládli  povodie Tisy a východoslovenskú nížinu. Germáni utekajúci z pravo brežného Dunaja strhli zo sebou  Svebov a začali plieniť územie dnešného Rakúska a Bavorska. Pád rímskeho limesu v našej oblasti bol tak rýchly, že Rimania v Carnunte nestačili ani chlieb vybrať z peci. Val zostal opustený. V jeho okolí sa bez boja usadili Huni a vládli zvyšku Svebov. Pravdepodobne vtedy  bol val spálený samotnými jeho staviteľmi možno na príkaz Hunov.
Perlička na záver.
 Ako hovorieva klasik Pavel Dvořák: „A možno to bolo všetko inak!" Útek Svebov a spálenie valu nezapríčinili Huni, ale veľká kométa ktorá sa objavila 18.3. roku 400. Požiar v dĺžke 60 kilometrov možno bol ohňostrojom na rozlúčku s nadlho posledným slušným storočím v strednej Európe.
http://www.regiontekov.sk/index.php?session=0&action=read&click=open&article=1131656396
http://www.regiontekov.sk/index.php?session=0&action=read&click=open&article=1127070449
http://tajomstva.org/zahady-paranormalne-javy/zahadny-val-obru/
http://www.geocaching.sk/geocache-detail.php?id=866717
http://mek.oszk.hu/03400/03407/html/10.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Roman_Gothic_Walls_Romania_Plain.svg
http://mek.oszk.hu/03400/03407/html/22.html
http://ssd.jpl.nasa.gov/?great_comets
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1
Pavel Dvořák: Stopy dávnej minulosti 2. http://www.vydavatelstvorak.sk/product/stopy-davnej-minulosti-2-slovensko-v-staroveku-9/
Jarmila Bednařikova : Stehovaní národu http://www.martinus.sk/?uItem=14600
E.A. Thompson : Hunove http://www.martinus.sk/?uItem=6620

pondelok 22. augusta 2011

Kniha kníh.

Existuje kniha, ktorá formuje osobný život každého z nás a vytvorila našu civilizáciu.
Prvý zachovaný text našej civilizácie sa nachádza na pohári na víno a je z roku 730 B.C. Je to signifikantné, lebo zatiaľ čo iné civilizácie si do kameňa zapísali dane, dary bohom, zákony kráľovské alebo božie, naša začala hexametrickým veršom plným erotiky, humoru a radosti zo života s odvolávkou na „Knihu kníh"
ΝΕΣΤΟΡΟΣ:...:ΕΥΠΟΤΟΝ:ΠΟΤΕΡΙΟΝ
ΗΟΣΔΑΤΟΔΕΠΙΕΣΙ:ΠΟΤΕΡΙ..:AΥΤΙΚΑΚΕΝΟΝ
ΗΙΜΕΡΟΣΗΑΙΡΕΣΕΙ:ΚΑΛΛΙΣΤΕΦΑΝΟ:ΑΦΡΟΔΙΤΕΣ
"Z Nestorovho poháru sa iste s pôžitkom dá napiť, kto sa ale z tohto napije, zmocni sa túžba po Afrodite s krásnym vencom (po dievčati)"
Naša civilizácia stoji na básni, ktorá vznikla okolo ruku 950 B.C. a popisuje udalosti, ktoré sa udiali 250 rokov predtým. Stala sa "povinným čítaním" vzdelancov. Iste najkvalitnejším čítaním v dejinách, lebo ľudia ktorí si jej verše šepkali potichu alebo prednášali verejne vytvorili náš svet. Vynašli túžbu poznať správne odpovede a mnohé odpovede našli. Došli na to, že zdrojom ozajstných otázok a odpovedi je reálny svet a nie kázanie prorokov. Zaviedli pravidlo, že človek sa ma riadiť ľudskými zákonmi vlastnej spoločnosti  a nie príkazmi vykladačov božích. Objavili, že zdrojom životnej sily je radosť zo života a nie strach z hnevu bohov.
Vďaka ním sme nikdy netúžili a nestali sa Bohom vyvolenými národmi, ale zostali sme zvedavými roztopašníkmi  s pohárom vína v ruke. Rozprávame podobnými jazykmi, akým bola napísaná „Kniha" a väčšinu slov pre vedu, umenie a vzdelanie mame od tých, čo ju prví čítali. Oni došli na to, že zdrojom radosti zo života je spoločne prežitý veselý zážitok v krásnych budovách a štadiónoch, kde hrajú herci, znie hudba a súťažia atléti a nie konanie pokánia ako prejav manipulácie s našim strachom z nevedenia. Vďaka knihe veríme, že človek ma schopnosť a povinnosť meniť svet k lepšiemu a nie len sa pretlkať v slzavým údolim.
Uverejnené na blog.sme 24.3.2010