Prvi ľudia a hned
v Karpatskej kotline.
Ked som v 60-tých rokoch minuleho
storočia sedaval na hodinách prirodopisu, bolo osidlenie nášho priestoru
opisane v učebnici ako logicky jednosmerny postup od Pitekantropa, cez
Neandertalca az ku Cromanoncovi, podporeny užasnymi obrazmi od majstra Buriana,
ktore pani (vlaste súdružka) učitelka doniesla z kabinetu. Dnes je všetko
oveľa zložitejšie a tato dávna minulost je vyskladana pomaly každeho
polroka nanovo a oveľa zaujimavejšie. Takže v skratenej forme si
preberme obdobie od Big Bangu k prichodu prvych poľnohospodárov.
Aj ked s pravdepodobnost
hraničiacou s istotou sa neda predpokladat, že Karpatská kotlina (KK) je
koliskou ľudstva, neda mi nespomenut tvora s označeným Rudapithecus
hungaricus. Objav hosilii tohto tvora v madarskom mestečku
s priznačnym nazvom Rudabánya viedol niektorych madarskych vedcov
k nazoru, že sa jedna o priameho predka človeka[1].
Iste je lákave mat 10 miionov rokov „stareho Madara“, ale vznika tam jeden
problem, že potomok madarského Rudapitheka musel odist do Afriky a odtial
sa už vylepšený vrátit ako Homo erectus[2].
Jednoduchšie bude uvažovat, že človek sa vyvynul z Rudapithekovych
bratrancov v Afrike a Rudapithecus hungaricus bola sice uspešna, ale
nakoniec vyhynulá vetva homonida.
Človek vzpriameny.
Homo erectus bol doteraz najuspešnejši
druh človeka, kedže žil v obdobi od 2 000 000 do 100 000
rokov pred dneškom. (Ani lety na Mars a I-phony dnešnemu typu človeka,
nezaručuju taky dlhy pobyt na Zemeguli.) Zatial existuje jediny ale nepresny
dôkaz jeho pritomnosti v KK. Jedná sa
objav ostatkov Homo erecta v madarskom Vértesszőlős, , ktorý bol
prezentovany ako Homo erectus seu sapiens palaeohungaricus. Z 350 000
rokov starych ostatkov sa ale nedalo jednoznačne
určit či sa jedna o neskorého Homa erecta, alebo ranneho
Neandertalca.
Bratranec neandertalec
Dnes sa predpoklada, že Neandertalec sa
vyvynul v Zapadnej Euroázii a predstavuje rozne formy nielen
v čase, ale aj v priestore. Nie je presne určeny nielen jeho
predchodca, ale ani oblast kde k jeho vývoju došlo. Preto ostatky
Neandertalcov su rozlišovane podla miesta nálezov a niektore nalezy
pripisovane Neandertalcom su sporne a skôr sa pripisuju iny druhom
človeka. Aby to nebolo málo, aj samotni Neandertalci nie su genetický rovnaki.
Dnes su k dispozicii tri subory genomu Neandertalca: zo Španielska El
Sidrón 49 000 rokv, Chorvatska, Vindija 49 000 a z pohoria Altaj
50 000 rokov a doakzuju, že ich spoločny predok žil pred 100 000
rokmi[3]. Na základe poslednych poznatkov je zrejme, že
Neandertalci boli jednoducho trochu iní ľudia. V Španielsku sa našli malby
stare 68.4 tisi rokov, ktoré jednoznačne vytvorili títo naši bratranci, pretože
moderni ľudia prišli do tejto oblasti až o 20 000 rokov neskôr[4].
Nakoniec Neandertalec je viac bratom, ako
bratrancom, lebo všetci moderni ludia pôvodom z „Out of Africa“ maju čast
genomu pochadzajuceho z Neandertalcov. Ak rozdelime Euráziu na Vychodnu
a Západnu, tak Zapadni Euroázijci maju 1,8 až 2,4% tohto genomu
a Východný Euroázijci, vlastne už len Ázijci maju 2,3 až 2,6%. Prepoklada
sa, že vzajomnym „hrátkam“ došlo niekde na Blizkom Východe pred 100 000 rokmi
a „nasledky“ sa prejavili u oboch ludskych druhov. Takže nielen „my“ mame
geny Neandertalca, ale niektori Neandertálci mali geny modernych ludi[5].
Je zaujímave, že naše moderné geny Neandertalcom nepomohli, ale ich
archaicke geny nam neubližili.
Dalši bratranec.
Moderny človek sa ale v Euroázii
nestretol a „neobjímal“ len s Neandertalcom. Vo vychodnej Euroázii žil ešte
iny druh človeka, ktory sa nazyva podla miesta objavu jeho ostatkov: Denisovan-
nalezisko jaskyňa v Altaji 50 000
rokov. Podla genetiky sa Neandertalci oddelili od modernych ludi pred 500 až
760 tisícmi rokov. Od Neandertalcov sa oddelili Denisovania pred 381 až 473
tisíc rokmi. Je zaujimave, že podla testov patrili Denisovania do mtDNA skupiny
L, Kam je zaradena aj tzv. pramatka mtEva[6].
V spomínanej Altajskej jaskyni žili striedavo Denisovania a Neandertalci. Presnejšie „vychodni Neandertalci. Ale, aby
to nebolo take jednoduché, v čase ked tam žili Denisovania, žila tam mlada
asi 13 ročná „miešanka“, ktora mala neandertalsku matku a otca Denisovana.
Lenžie nie neandertalsku matku pochadzajucu z Altaja, ale tato matka mala
svoj pôvod niekde dalej na západ najskôr v Chorvatsku, teda rovnaky ako neskorši europski Neandertalci[7].
Nuž a Denisovania tiež našli v Ázii niekoho archaickeho, s kym sa
sexuálne zaplietli, že by Homo erectus?
Moderni ludia, ktori po hratkach
s Neandertalcami odbočili z Levantu niektori na sever do Centralnej
Ázie a ini na východ cez Indiu do Indonezie a Australie. Ti ktori
postupovali do Číny a Cez Beringiu do Amerik, si sex s Denisovamni
ešte raz zopakovali[8].
Vši a ludia.
Poznate tento stary vtip? Chlapik vola
do Radia Jerevan, že mu uletili včely a chce radu, čo robit, aby sa to
neopakovalo. Odpoved Radia Jerevan bola priznačna: „Chovajte filcky, tie su
prítulnejšie.“
Voš je parazit a ludí a primátov
sprevadza odpradavna, čo v tomto pripade číselne znamena cca 20 milionov.
Da sa podla rozdielnej genetiky vlasovej vši ludskej a šimpanza určit kedy
prišlo k oddeleniu šimpanzov od predkov ludi a tiež aj to, kedy sme prebrali od goril voš lonovu (ludovo
filcku), t.j. cca 300 000 rokov.Ludia mali a aj dnes maju svoju
vlastnu vlasovú voš, tzv. WW druh (World Wide) , ktory sa vyvynul pre cca
500 000 rokmi. Lenže tento druh vši sa nenašiel v ostatkoch
a múmiach Nového sveta. Ludia v Amerikách pred prichodom Europanov
mali vlasovu voš tzv. NW druh (New World). Nazov „voš Noveho sveta“ je celkom zavadzajúci,
lebo tato voš je podstatne staršia ako WW a od dnešnej WW sa oddelila pred
1,8 milionmi rokmi. Takže bud do Amerik došiel moderny človek s archaickou
ľudskou vlasovou všou, alebo ju Amerike od „niekoho“ chytil.
Dnes je vysoko pravdepodobne, že ludia
sa dostali do Amerík z Vychodnej Ázie najskôr pred 20 000 rokmi.
Lenže ludia žijuci vo Vychodnej Ázie mali vtedy nielen WW voš vo vlasoch, ale
aj šatovu voš v odevoch. (Šatova voš sa vyvynula z vlasovej asi pred
70 000 rokmi, ked ludia odišli z Afriky a začali žit
v studenejšom prostredi.) Je zrejme, že skupina ktora odišla do Amerík sa
zbavila oboch vši, WW aj šatovej vši. Zbavit sa vši je celkom jednoduche
a nie su potrebné ani DDT a ani špeciálny šampon. Neda sa
predpokladat, že sa zbavili WW a šatovej a nevedeli sa zbavit tej
archaickej. Skôr je možny scenar, že tu archaicku chytili potom, čo sa zbavili
tych dvoch bežnych. Voš bez priameho kontaktu s hostitelom hynie do 24
hodín, takže nemohla byt len tak pohodena pri ceste. Ludia, ktorí osidlili
Ameriky mali spoločnésho predka s východními Aziatmi pred 40 000
rokmi[9].
Človek na ceste do Ameriky sa musel stretnut s inym archaickým človekom,
ktory ale žil izolovane od ostatnej ludskej populácie minimalne polmiliona
rokov[10].
Ale ešte to so všami nekonči. Ta „archaicka vlasová voš sa nachadza aj u sučasnej
populacii v Etiopii a Nepale[11].
Pri teste genetiky Tibeťanov sa zistilo, že maju rovnake percento genomu
Neadertalca ako Han Činania, mierne zvyšene percento genov Denisovana ale
v genoch Tibeťanov sa našiel aj podiel genomu archaickeho človeka[12].
Že by Yeti nebol až taka fantazmagoria?
Hobbit a jeho predchodca.
Dalši, dnes už bývaly Homo vtedy žil na
indonezkom ostrove Flores. Ludovo sa mu vraví Hobbit, odborné Homo
floresiensis. Je to problematicky tvor a vzniklo niekolko názorov, prečo
je maly a relatívne archaicky. Okrem teorii, že sa jedna o chorobne
poškodenie, vznikli aj dve hodnovernejšie. Za prve, že sa jedna
o zmenšenie štandartneho Homa erecta v dôsledku života
v prostredi s limitovanymi zdrojmi, tzv. ostrovny nanizmus. Druha teoria
tvrdí, že sa jedna o človeka druhu Homo habilis, alebo dokonca druhu
z ktorého Homo habilis vyvynul, t.j. cca 1,7 milionmi rokov[13].
Kedže existovalo „podozrenie“ že aj vzrastom menšia dnešna populácia
ostrova Flores by mohla mat v sebe gény Hobbita, urobili vedci geniticky vyskum.
Kedže geny Homo floresiensis sa zatial nepodarilo ziskat, testovali dnešnu
populaciu „Pigmejov“ z Florez, či nenajdu niečo vynimočne. Našli len
geneticky podiel Neandertalca a Denisovana, čo je normalny vysledok pre tu
čast sveta. Títo mali ľudia su zmesou Vychodoázijcov a Papuancov.[14]
Ale zahadam ešte nie je koniec. Pred dvomi rokmi našli na tomto ostrove ostatky
ešte menšieho „Hobbita“ stare cca
700 000 rokov. Kedže ostrov Flores bol izolovany tzv. Wallaceovou liniou
hlbokým morom od ostatnej Euroázie, existencia tak davnych „Hobbitov“ vyvolava
dosť zložite predstavy o schopnosti archaickych Homo prekonavat plavbou
vyznamne vodne prekážky.
Rozšírenie moderného človeka
v Afrike.
Dnes sa všeobecne považuje za
dokazane, že planétu obyva jeden druh človeka pôvodom z Afriky. Čo sa
dialo pred „Out of Africa“
v samotnej Afrike je predmetom vyskumov. Vyzera to tak (do
najbližšieho objavu a datovania), že počiatok modernych ludi leži niekde
pred 500 000 rokmi. Dôkazom je prave odhad doby kedy vznikol rozdiel
v genome moderného človeka a Neandertalca[15].
Morfologicky dôkaz je starý 300 000 rokov[16].
Bohužial, teplé prostredie Afriky neumožnuje ziskat spolahlive
a dostatočne stare vzorky DNA na zaklade ktorych by sa dali vytvorit
realne scenáre vývoja v Afrike. Podľa všetkého to nebola jednosmerna
cesta, ale v samotnej Afrike došlo pred odchodom skupiny ľudí mimo Afriku
ale aj po ich odchode ešte k zložitejšíemu vyvoju, prepojeniu a izolácii
než ake sa udiali v Euroázii.[17]
Afrika je plna rozporov pri posudzovai kosternych ostatkov, kamennej industrie
a osidleni a dnes nedovoluje vytvorit jasne a spravne scenare
vyvoja prastarych africkych populacii. Niekedy to vyzera ako u Lenina: „Krok vpred, dva kroky vzad.“ Nielenže
dochadzalo k miešaniu, migracii a izolacii samotnych Afričanov, ale
vyvoj v Afrike ovplyvnoval aj navrat populacii, ktore z Afriky odišli
a postupne sa vracali a tiež archaicke druhy, ktore v Afrike
žili. K poslednemu geneticky zistému „kontaktu“ dnešných ludi
s nejakym archaickym predkom došlo pred cca 17 000 rokmi
v Západnej Afrike[18]
a „hlavnym podozrivym“ su archaicky ludia ktori sa vyvynuli v čase
Neandertalcov a žili ešte pred 13 000 rokmi v Nigerii
v oblasti Iwo Eleru[19].
Viacere „Out of Africa“.
Aj samotné „Out of Africa“ podlieha
zmenam a novým dôkazom. Zopakujme si, kto odišiel z Afriky pred „Out
of Africa. Prvý odišiel nejaky druh Homo habilis alebo ranny Homo erectus,
ktorého ostatky su na ostrove Flores a ktorého DNA nemáme. Dalej Homo
erectus, po ktorom mali predkolumbovski Američania a Tibetania vši
a ktory sa pravdepodobne sexualne spoznal s Denisovanmi. Dalšimi
je predok Neandertalca a Denisovana
a nakoniec moderny človek.
Dnes je jasne, že ani pri modernom
človeku sa nejednalo o jednorázovy a zaroveň úspešny proces, ale
rôzni moderni ľudia odchádzali z Afriky v rôznom čase a nie vždy
v novom prostredi prežili. Donedávna sa na zaklade ludskych fosílii dalo
tvrdiť, že prvý „Out of Africa“ sa udial pred 90 000 až 120 000
rokmi. Ale nedavne nalezy objavené v jaskyni Misliya v Izraeli, boli datované
od doby pred 177 000 až 194 000 rokov[20].
Existuje ešte ine datovanie a to datovanie kamennych nastrojov najdenych
v tamojšej oblasti. Nástroje, ktore sú pripisane modernym ľudom a ktore
maju vek od 190 000 do 260 000 rokov. Ten vyšši údaj ešte donedavna
dokonca prekračoval dôkazy o existencii moderneho človeka v Afrike.
Tento rok bola zverejnena sprava, že v Indii sa podarilo datovat kamenne
nastroje do obdobia pred 385 000 až 175 000 rokmi. Daju sa pripisat
aj modernému človeku, ktorý prišiel z Afriky, ale aj dosial neznamemu druhu
človeka.
Samozrejme, že moderny človek neodišiel
z Afriky len cez Sinaj a neprebyval len v Levante. To že sa
v Izraeli našli take staré dôkazy môže byt viac dôsledkom prostredia
v ktorom sa uchovali, ale aj urovňou vedeckej prace v danej oblasti.
Je temer isté, že ludia odchadzali z Afriky aj cez prieliv Bab-el-Mandeb
na juhu Arabského polostrova a tiež pobrežnou plavbou.
Osidlenie Australie.
Najväčšou záhadou je osidlenie
Austrálie. Podla poslednych vyskumov sa pred priplavaním Europanov, udialo len
raz a o pred 55 000 rokmi. Jedina skupina ludi v tomto čase prekonala tzv.
Wallaceovu liniu a rozdelenim osidlila cez dnes zatopenu pevninu Sahul
Novu Guineu apo rozdeleni jedna skupina smerom po vychodnom pobreži
a druha skupina iduc smerom po zapadnom pobreži v priebehu par tisíc
rokov osidlila Australiu. Na rozdiel od ostatnych modernych ľudi, ktori po
odchode z Afriky menili miesto a velakrat aj spôsob svojho života,
Aboriginovia zostavali usadeni na jednom mieste.
[1] Sz. Bérczi1, B. Lukács2 & K. Török, The Carpathian Basin in
the Hominization, KFKI, Budapest, 1993
[2]
László Kordos, New results of Hominoid research
in the Carpathian Basin, Acta Biologica Szegediensis, 2000
[3] David Reich a kol. Genetic history of an archaic hominin group from Denisova Cave in Siberia, Nature 468, 2010
[4] D. L. Hoffmann
a kol., U-Th dating of carbonate crusts reveals Neandertal origin of
Iberian cave art, Science 23.02.2018
[5] Martin Kuhlwilm a kol., Ancient gene
flow from early modern humans into Eastern Neanderthals, Nature(2016)
[6] Krause et al. 2010.
The complete mitochondrial DNA genome of an unknown hominin from southern
Siberia. Nature, 464(7290)
[7] Viviane Slon
a kol. The genome of the offspring of a Neanderthal mother and a Denisovan
father, Nature Aug. 2018
[8] Browning SR a kol. Analysis of Human Sequence Data
Reveals Two Pulses of Archaic
Denisovan Admixture. Cell 173, 2018
[9] Qiaomei Fu a kol.,
DNA analysis of an early modern human from Tianyuan Cave, China. PNAS sept.2012
[10] David L. Reed
a kol. Genetic Analysis of Lice Supports Direct Contact between Modern and
Archaic Humans, PLoS Biology, Nov. 2004
[11] Marina S. Ascunce a kol. Nuclear
Genetic Diversity in Human Lice (Pediculus humanus) Reveals Continental
Differences and High Inbreeding among Worldwide Populations, PLOS ONE feb. 2013
[12] Dongsheng Lu
a kol., Ancestral Origins and Genetic History of Tibetan Highlanders, The
American Journal of Human Genetics , Sep. 2016
[13] Debbie Argue
a kol. The affinities of Homo floresiensis based on phylogenetic analyses of
cranial, dental, and postcranial characters, Journal of Human Evolution, 2017
[14]
Serena
Tucci a kol., Evolutionary history and adaptation of a human pygmy
population of Flores Island, Indonesia, Science Aug. 2018
[15] Stringer,
C.B. (2016) The Origin and Evolution of Homo sapiens. Philos. Trans. R. Soc. B
371, 20150237
[16] Hublin,
J.-J. et al. (2017) New fossils from Jebel Irhoud (Morocco) and the pan-African
origin of Homo sapiens. Nature 546, 289– 292
[17] Eleanor
M.L. Scerri a kol, Did Our Species Evolve in Subdivided Populations across
Africa, and Why Does It Matter?, Trends in Ecology & Evolution maj 2018
[18] Fernando
L. Mendez a kol., An African American Paternal Lineage Adds an Extremely
Ancient Root to the Human Y Chromosome Phylogenetic Tree, The American Journal
of Human Genetics, 2013
[19] Katerina
Harvati a kol. The Later Stone Age Calvaria from Iwo Eleru, Nigeria:
Morphology and Chronology, PLoS ONE, 2011
[20] Israel Hershkovitz
a kol. The earliest modern humans outside Africa, Science 26.01.2018
