Pred rokom mi konečne z holandského antikvariátu prišla kniha Klausa Wessela: Byzantine enamels vydaná v roku 1969 univerzitou v Shannone Írsko. V nej sa spomínal Závišov kríž. Dvojramenný patriachalny pozlátený kríž s emailami, drahokamami a ostatkami svätého kríža. Bol to dar mocného Záviša z Falkesteina kláštoru, v ktorom je aj pochovaný. Jedna sa bezpochyby o uhorsky korunovačný klenot pochádzajúci z Konštantínopola. Má sa za to, že Závišovi ho mu darovala Kunhuta dcéra uhorského kráľa, a tiež vdova po českom kráľovi Premyslovi Otakarovi II, ako svadobný dar. Je to veľmi dávno. Vtedy sa písal rok 1285.
Aby som vedel o kríži niečo bližšie podarilo sa mi nájsť v libereckom antikvariáte monografiu českej akadémie vied z roku 1930, kde je vyčerpávajúci popis histórie a vyhotovenia kríža. Takže zostávalo už len jedno, isť si ho pozriet. Pôvodne bol v Prahe na hrade. Ale v roku 1990 ho veľmi neochotne zo Svatovítskeho pokladu vrátili naspäť cisterciakom v kláštore Vyšší brod.
Našiel som web stránku kláštora a dohodol som si s návštevu. Prepošt Justín mi však povedal, že nemôžem vidieť originál, ale veľmi zaujimavo urobenú fotokópiu. Bol to famózny výlet. Cez rakusky Linz som sa s manželkou vybral do najjužnejších Čiech. Okrem toho, že kláštor z polovice 13. Storočia ma obrovskú knižnicu, pohnutú históriu a opatruje vzácne skvosty, som sa dozvedel aj o trapnosmiešnom konaní dnešných potentátov. Mnisi dostali ponuku, zapožičať kríž na výstavu do zahraničia, za získané peniaze chceli vybudovať zabezpečene miesto pre verejnú prezentáciu kríža. Ale urazení pražskí úradníci to zakázali. A tak unikát, ktorého jediný konkurent je v katedrále v Cosenze v Taliansku, skrýva 6 mníchov kláštore. Ako v rozprávke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára