Fresky.

Sú slávne katedrály, v ktorých sú slávne fresky od slávnych maliarov. Maľby, ktoré sú predmetom štúdia odborníkov, vykrútených stavcov návštevníkov a je ich plna každá encyklopédia. Mam brata a ten pozná úžasnejšie fresky. Nenamalovali ich za peniaze Medičejskych, nesedávali pod nimi pápeži a len nemnohé sú zapísané v knihách, ktoré zohnať je temer nemožne.
Gotické fresky v malých slovenských kostoloch a kostolíkoch. Umenie veľakrát zatajené pod vrstvami premalieb. Nádhera vytvorená v krajine, ktorou prehrmel tatársky vpád, bratrícke rabovačky a ruvačky o uhorský trón. Fresky maľované farbami, na ktoré sa spolu so šľachtou skladali cele dediny. Maľovali ich rovnako talentovaní umelci a na rovnako večné námety ako v šťastnejšej časti Európy.

Bíňa

Čerín

Chyžné

Gánovce

Koceľovce

Kraskovo

Kyjatice

Liptovské Sliače

Ludrová

Martinček

Necpaly

Ochtiná

Očová

Plešivec

Poníky

Rimavská Baňa

Sazdice

Šamorín

Šivetice

Smrečany

Stará Halič

Štítnik

Turčianske Jaseno

Veľká Lomnica

Želiezovce

Žíp

Zolná

Obrázky sú detailmi. Nenahradia očarenie z kostolíkov kde vznikli, vzrušenie z ich objavovania po krajine a rozprávanie s ľudmi, ktorí vám ich predstavia, ako to poznám z rozpravania brata. Sú malým návodom na prijatie vlastných zdrojov svetovosti, po ktorých zahľadení do cudzieho veľakrát nevedomky šliapeme.
Autor fotiek: František Satko

Tehla.

Poviete si obyčajná tehla. Kus vyschnutej v lepšom prípade vypálené zmesi hliny a všeličoho iného. Už dlho je s nami. Nepálené tehly sa používali už pred 10 000 rokmi. Prvé tehly ako ich poznáme: pálené a štandardizovaných rozmerov ľudia vyrábali v Mezopotámii. Sumérsky  Uruk  v roku 3500 BCE bol celý z tehál.  Tehla je základ stavebníctva pre svoju dostupnosť, jednoduchosť použitia, odolnosť a pevnosť. A má ešte jednu vlastnosť. Tehla je vhodná na vytvorenie zbierky.
Mam takých zberateľov v rodine. Švagriná a brat zberajú tehly. Začalo to nevinne. Pri návšteve rímskeho tábora v Iži, našli rímsku tehlu s kolkom .  Ľudská zvedavosť čo ten kolok znamená to spustila. Zvedavosť sa rozšírila na značkované tehly v okolí. Až sa z toho nakoniec stalo vážne poznávanie a zberateľstvo.

Tehelňa : Carnuntum LEG*ionis+ XIIII G[emina] (111. - 118./119.)

Rozmer : ? Tegula

Miesto nálezu : Petronell-Carnuntum, Rakúsko

Tehla dokáže veľa vypovedať. Svojim tvarom, rozmermi, vypálením, použitím pri stavbe a hlavne značkou. Mäkký materiál láka použiť značenie. Značky sa vyskytujú v Suméri, Starom Egypte alebo Indii už okolo roku 3000. Napr. ta prvá tehla z Iži. Bola vyrobená rímskou Legio X Gemina, čo bola jedna z najstarších rímskych légii. Légia sa zúčastnila ťaženia Caesara do Galie, a Marca Antónia do Armenie. Od roku 103 A.D. mala posádku vo Vindobone dnešnej Viedni, kde tehlu vyrobili. Desiata légia bojovala na Slovensku pod velením  Marca Aurélia proti Kvádom a potom strážila „náš" Dunaj ďalších 100 rokov.

Tehelňa : (Comes Rudolphus Pálffy [1719 - 1768])

Rozmer : 34x34x52

Miesto nálezu : Červený Kameň,

 Zo zberateľa značkovaných tehál sa nakoniec stane širokospektrálný  znalec. Musí mať v malíčku tehliarsku výrobu od staroveku po súčasnosť. Samozrejmosťou  je znalosť genealógie šľachtických rodov a histórie miest a mestečiek, ktorým tehelne patrili. Musí ovládať stanovenie GPR súradníc zo starých máp, na ktorých objaví nápis téglagyár. Zberateľ má prehľad o architektúre a a stavebníctve od Svätopluka po Mečiara. Tehla donúti naučiť sa maďarský, že prečo? Väčšina našich tehelni bola na juhu Slovenska a tie slovenské sú v tom istom mure pomiešane so svojimi maďarskými sestrami. Preto sa zákonité bude stretávať so zberateľmi z Maďarskej republiky. Podieľať sa na rôznych prednáškach, výmenných akciách a osobných návštevách. Len tak pre predstavu moja švagriná a brat majú katalogizačne spracovaných vyše tisíc tehál. Najlepší maďarský zberateľ ich ma viac ako 13 000. Vyhotovenie katalógu zo zberateľa urobí nielen fotografa, grafika, znoriča v archívoch ale aj sponzora, vydavateľa a osvetového činovníka.

Tehelňa : Senec (Gróf Esterházy Miklós 2. pol. 19. stor.)

Rozmer : 47x17.5x9.5-10

Miesto nálezu : Senec - Horný dvor, majer hospodárska časť

Ak sa rozhodnete zberať tehly, pripravte sa že tehla zmení pohľady na niektoré  vaše potreby. Už vás nezaujíma maximálna rýchlosť, ale maximálna nosnosť kupovaného autíčka. Pri ceste po krajine nepozeráte, čo nového stavajú, ale čo starého búrajú. Dovolenku lietadlom obmedzíte, pre limit váhy batožiny. Predáte byt a kúpite si usadlosť. Samozrejme postavenú z tehál a s veľkou šopou. Ale zbieranie tehál ma aj svoje výhody. Na rozdiel od známok zvyšuje svalovú hmotu. Na začiatku nejde tak do peňazí ako zbieranie falzifikatov Mednyánszkého. A časom sa zbierka rozrastie o tzv. „dupláky" a pravé tie môžete invenčne využiť na dotvorenie priestorov kde bývate alebo v záhrade.

 

Tehelňa : (Comes Paulus Forgách De Gýmes *Pavol IV. 1677 - 1746+)  Rozmer : 29x14x5,5 Miesto nálezu : Gýmeš, okr. Nitra

Vrele vám do poručujem navštíviť špeciálnu výstavu v Archeologickom múzeu a webovú stránku http://www.laterarius.eu/ . A zistite, že nič poriadne urobene nie je obyčajne, ani tehla.
http://www.snm.sk/?aktualne-vystavy-archeologicke&clanok=later-195-rius-dejiny-tehliarstva-na-slovensku
Obrázky a popis: Ľuba Satková, František Satko:  Zoznam tehál 1. diel, katalóg 2010

Bulhar spasiteľom Európy.

„Oznamujem Vám, keďže odmietate platiť dane, miestoprisažne prísahám, že sa nevrátim do vlasti skôr ako nezničím Vaše kráľovstvo a nezbúram hradby tohto mesta, na ktoré sa tak spoliehate. Z Vášho najsvätejšieho chrámu Hagia Sophia urobím kúpele pre svojich vojakov a roztrieskam Pravý kríž o Vašu hlavu, pre väčšiu slávu nášho Boha, k čomu nám On bude pomáhať."
V roku 716 A.D. napísal vládca všetkých moslimov kalif Sulejman byzantskému cisárovi  Leovi III., že by bolo zahodno začať platiť výpalné. Leo, hlava svetového kresťanstva, to pochopiteľné omietol. A tak kalif poslal brata Maslamu s vojakmi, aby cisára prehovoril. Maslama už predtým rozdrvil 80 000 byzantskú armádu a tak bez problémov v roku 717 A.D. obkľúčil so 120 000 Saracenmi Konštantínopol. Byzantínci nechceli kapitulovať, čo Maslamu dosť vytočilo a napísal list z ktorého citácia je v perexe.
Byzantíncom sa podarilo odraziť pomocou gréckeho ohňa útoky loďstva, ale na pozemnú armádu nemali dosť síl. Čučali za hradbami. Hlavne mesto bolo aj lepších časoch schopne postaviť najviac 12 000 obrancov. Proti obliehajúcim Arabom použili osvedčenú zbraň použitú pri  obliehaní mesta avarsko-slovanskou alianciou v roku 626 A.D.. Patriarcha urobil procesiu s ikonou Bohorodičky. (možno s touto, lebo ta pochádza s Konštantínopola.).

 

Ono to aj nejaký čas stačilo, lebo hradby boli vysoké a Arabi sa neponáhľali, čakali na posily. Obživu si zatiaľ chceli zaobstarať plienením okolia. Ale stalo sa niečo nečakané. Arabov pri rabovačkach napadali Bulhari. Preto musel Maslama opevniť vlastný tábor pred dotierajúcou zmeskou polovičných Hunov a Slovanov.
No a pravé vtedy zaúradovala ta ikona. Ako býva dejinným pravidlom, ortodoxným kresťanom, keď majú namále, príde na orodovanie Bohorodičky na pomoc nejaká globálna katastrofa najčastejšie generál Zima. (Ono im to funguje aj v časoch modernej seizmologie a meteorológie. Vraj Stalin dal Vladimirsku Theotokos (Bohorodičku) do lietadla, ktoré v roku 1941 obletelo dookola Moskvu a Nemci  veľmi zle dopadli.)  Aj zima 717/718 bola tak studena, že dokonca pôda zamrzla. Keď Arabi zjedli zásoby, tak sa pustili do vlastných koni. A keď zjedli kone začali, ako píše arménsky kronikar, jesť najskôr sluhov a potom súložnice.
Na jar došli arabom 80-tisícove posily a tak sa rozhodli  skoncovať s Božím mestom. Ale na kopcoch sa objavil chán Tervel s armadou. Bulharski jazdci napadli Arabov. 30.000 moslimov dostalo pri ich útoku umiestenku v siedmom nebi. Zvyšok sa v auguste nalodil a vyplával domov. Vo veľkej búrke bolo arabské loďstvo zničene. Nakoniec prežilo len par tisíc útočníkov.

Chán Tervel vládca Bulharov bol prehlásený za Spasiteľa.
Prečo sa o tomto nič neučia naše deti? Prečo sa za záchrancu Európy pred moslimami označuje Karol Martel a jeho víťazstvo v bitke pri Tours v roku 732 A.D.? Lebo platí, že dejiny píšu víťazi. Keď začali osvietenci písať o slávnych udalostiach našej civilizácie, Bulhari boli utláčaní Turkami a Byzancia bola nálepkou pre náboženský a spoločensky úpadok. Tervel bol chánom ortodoxného národa, ktorý nikoho, okrem Rusov a Čechov, nezaujímal. Cisár Leo III. bol vyvrheľ, lebo odňal papežovi prijem z dani zo Sicílie, Kalábrie a Illyrika. Na dôvažok sa tradovalo že zaviedol ničenie svätých obrazov. (Hoci po pravde povedané, prikázal, len to, aby ich umiestniť tak aby ich nemohli boskavať veriaci. Čo je skôr hygienicky ako nábožensky dekrét.). Ozajstne ničenie obrazov začalo neskôr. Leo ešte stihol za svojho panovania v  roku 740 A.D. rozdrviť Arabov pri Akroine a kalifovia museli platiť Byzancii výpalné a pre istotu sa odsťahovali z blízkosti byzantských hraníc radšej do Bagdadu. Jedine veľké a civilizované mesto kresťanstva bolo zachránené.
Konanie chána Tervela ma ale jeden dodnes nevysvetlený moment. Prečo to chán urobil? Síce s predchodcom Lea uzatvoril dohodu, dokonca mal byzantskú princeznú za manželku, ale to v tých časoch vôbec nebolo dôvodom isť ratovať mesto, s ktorým ste permanentne vo vojnovom stave. Tervel sníval tak ako všetci bulharskí cháni o dobití Konštantínopola. Aký mal vážny dôvod ísť do vojny proti presile v cudzí prospech? Bulhari v tom majú jasno. Bol pravým kresťanom, chránil vieru a spasil Európu. Ako slovenský neverec si v tom myslím niečo iné. Tervel, aj keď nebol Slovan, žil so Slovanmi. Keďže vtedajší Slovania sú vlastne všetci Starými Slovákmi, tak už vtedy rozmýšľal ako Starý Slovak: „Keď nepatri Mesto mne, nebude ani tebe Sulejmane!"
http://www.historymuseum.org/news.php?id=116
http://en.wikipedia.org/wiki/Theotokos_of_Vladimir
http://en.wikipedia.org/wiki/Blachernitissa
Bissera V. Pentcheva; Icons and Power: The Mother of God in Byzantium;

Mozaika.

Mozaika je večná. Je to jeden z najefektnejších umeleckých prejavov. Ale v našich končinách temer zabudnutá. Preto ma prekvapilo, keď u nás v Pezinku si naivný Talian otvoril štúdio, kde ponúkal mozaiky do interiéru aj exteriéru. Klasické drahé mozaiky podľa rímskych vzorov, ale tiež moderne niekedy až gýčovité scenérie. Ako lákadlo tam mal krásny portrét Verdiho vyskladaný z kúskov rôznych odtieňom bieleho a šedého mramoru.
Dnes sa nové mozaiky u nás robia hlavne pri výzdobe pravoslávnych a gréckokatolíckych kostolov. V Ruskom potoku mi vraveli, že tie ich robili majstri z Ukrajiny. Veľa mozaiok je možne vidieť pri tuláčkach po bývalom rímskom svete. Lebo najkrajšie mozaiky robili Rimania, Byzantínci a Taliani. Rimania si nimi zdobili svoje pribytky v každom kúte impéria. Najbližšia rímska mozaika  je v Carmunte par kilometrov od Bratislavy. Najbližšiu byzantskú uvidíte v Poreči a taliansku v Benátkach. Významné mozaiky sú v Ravenne, južnom Taliansku a na Sicílii. A najvýznamnejšie v Konštantínopoly, dnes Istanbul.
Najslávnejšia rímska mozaika nájdená v Pompejach. Zobrazuje Alexandra veľkého a Dareia v bitke pri Issu. Okrem majstrovského vyhotovenia, je vzácna tým, že sa jedná o mozaikovú kópiu slávneho obrazu maliara Apella, ktorý bol dvorným maliarom Alexandra a zúčastnil sa jeho ťaženia. Takže realita.

Bazilika v Aquilei

Ravenna Sv. Vitale.



Ravenna Baptisterium arianov.

Ravennský menovec.

Mozaiky chrámu Sv. Marka v Benátkach.





Mozaika v kostole Bohorodičky v Konštantínopoly, s prísnym Kristom Pantokrátorom.
 
Mozaika v kostola Chora v Konštantínopoly.

Tu je vidieť vrstvu malty do ktorej bola vsadzovaná mozaika, tiež Chora.

Pravdepodobne najslávnejšia kresťanská mozaika z chrámu Hagia Sophia zvaná Deesis.




Na rímsku mozaiku sa používajú kúsky farebného mramoru, ktoré sa štiepu kladivom na ostrom kline. Zlate kamienky mozaiky sa vyrábajú zatavením zlatej fólie medzi dve vrstvy krištáľového skla. Dnes na moderne mozaiky sa používa špeciálne farebné sklo, z ktorého sa sekajú potrebné dieliky.
Pre lepšiu predstavu pracnosti a ceny: skúsený tvorca mozaiky za deň urobí plochu o veľkosti listu A4. Jeden kilogram zlatých mozaikových sklíčok rozmeru 10x10 mm, vyrábaných byzantským spôsobom, stoji 200 eur a vyplní plochu jedného plus polovicu druhého kancelarského listu A4 . (Bohatstvo Benátok je na strope Sv. Marka) Mozaika Deesis je okrem zlatých dielikov vykladaná aj polodrahokamami,. Jeden kúsok lápisu lazuli (to je ta modra) dnes stoji 7 eur. Najlacnejšie sú kúsky v farebného mramoru, z ktorých si musíte nasekať dieliky, tie stoja okolo 3 eur za kilogram.
A ako dopadol „náš" Talian? Predajňu zatvoril a presťahoval k bohatším ľuďom. Nečudujem sa mu. Ani ja, ktorý som tam mohol oči nechať, som si nedokázal zdôvodniť potrebu kúpiť si nejakú klasickú rímsku.
Všetky fotky robil brat, okrem prvej.