Arcibiskup sa volal Gerbert z Aurillacu a ešte v tom roku sa stal ako nominant a priateľ cisára Otta III. pápežom Silvestrom II. Bola jedna s tých lepších nominácii. Gerbert bol učenec a charakter. Prvý európsky vedec v plnom zmysle toho slova. Vzdelal sa v kláštoroch Španielska, ktoré v tých dobách mali čulú výmenu vedomosti a písomnosti s najväčšou vtedajšou knižnicou v Córdobe, kde bolo 400 000 rukopisov a mnohé z nich o matematike, medicíne, fyzike aj astronómii. Arabské preklady kníh Grékov, Peržanov, Indov a samozrejme užasne vedomosti samotných Arabov. Vedel, že zem je guľatá a že Merkúr a Venuša obiehajú okolo Slnka. Bol prvým kresťanom používajúcim arabské čísla. Znovu objavil a zdokonalil abacus, pravzor počítacích strojov. Zostrojil varhany, astrolab a glóbus. Ten samozrejme bez Ameriky.

Zmodernizovaný abacus.
Narodil sa ako pastier ( čo velmi vhodný začiatok pre papeža) a postupne sa vypracoval. Ako dvadsať ročný vyryl do starého oltárneho kameňa katedrály v Elne na hraniciach Francie, keď sa vracal zo štúdia v Španielsku svoje meno so znakmi cirkvi, vedy a impéria. Stal sa učiteľom, spoločníkom a priateľom troch cisárov Ottu I., Ottu II. a aj Ottu III.
Iluminácia korunovácie Otta III. Gerbert je ten šedivý naľavo.
Jeho život univerzálneho vzdelanca zavŕšilo zvolenie za pápeža v réžii Otta III. v roku 999. Ako muž vysokých mravných zásad bojoval proti ženeniu sa kňazov a prenášaniu cirkevných úradov na vlastných synov. Ale ešte dlho bola ľudská prirodzenosť silnejšia, než papežove napomenutie. Nemal žiaden strach z kalendárov a „Y1K - The Year 1000 problem" opradený apocalypsou preklenul úplné hladko. (Nakoniec pre zlý výpočet Ježišovho narodenia, bol Y1k v roku 997) Ale hlavne predznamenal nové časy, v ktorých sa aj samotnej cirkvi začala rozvíjať veda a tvorivosť. Gerbert , spoločne s Ottonmi, dokončil porážku Goga a Magoga (pohanstva) v Európe. Napomenul Vladimíra Kijevskeho a Olafa Tryggvasona aby konvertovali svojich poddaných na kresťanov. Je zaujímavé, že nórskemu kráľovi zakázal používať rúnové písmo a prikázal latinku, ako prejav civilizácie. Za to Vladimírovi ponechal cyriliku moravských vierozvestcov, ako písmo zjavne civilizované.K jeho smrti sa viaže legenda. Už za jeho života ho podozrievali so spojenia s diablom. Predpovedali mu, že zomrie pri omši v Jeruzaleme. Taká smrť ale pápežom ešte stáročia nehrozila. Ale pozabudol na ošemetnosť proroctiev. Slúžil omšu v Ríme, v kostole Panny Márie Jeruzalemskej a tam si diabol prišiel pre jeho dušu. Ale to je len zlomyseľná legenda. Keď zomrel "svet potemnel a mier sa vytratil" ako dal vysekať do jeho epitafu pápež Sergius IV.
Jeho príbeh som objavil viac menej náhodou. Pri mojom zaujme o ranný stredovek v našich končinách som narazil na krásnu knižku Nancy Márie Brown: The Abacus and the Cross: The Story of the Pope Who Brought the Light of Science to the Dark Ages . Ktorá okrem iného bola zdrojom týchto riadkov. A temer celého perexu.


Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára