nedeľa 26. júna 2011

Mojmírov turul.

Prvý krát som bol v Pannónii v roku 1967. Mal som 11. V reštike pri ceste mi dali ekrazitový guľáš, lebo tatko nevedel maďarský a to bolo jedine slovo, čo mu rozumeli. Počul som z tábora vedľa kempu kde som býval tamojších pionierov spievať „Od Dunaja k strmým štítom Tatier" po maďarský, keď pochodovali okolo stanov. Plahočil som sa v plytkom a teplom Balatone kilometer, než som mohol plávať. Do Tihany, nás previezla kompa, aby som videl najhlbšiu studňu v živote. Na družstve nám družobne ukázali pálenicu barackovice. Ja som dostal marhuľu, tata poldecák. No, láska na prvý pohľad. Neskôr som tam chodieval na nákupy a cez Pannóniu do Chorvátska. Je to úžasná krajina, plna rovnako krásnych a úprimných ľudi ako som ja, len namiesto „áno" hovoria „igen". Prečo?
Nad Tatabányou rovno nad diaľnicou do Pešti rozťahuje svoje 15 metrové krídla najväčší turul na celom svete.  Podľa tradície, ktorú zaznačil v 13. storočí Šimon z Kézy,  pod turulom pri Bánhide porazili starí Maďari starého Svätopluka a tým získali Pannóniu.
 
Túto krajinu ovládli na začiatku letopočtu Rimania a keď ju poriadne odvodnili, postavili cesty, mesta a limes, urobili  z nej úrodný raj. Priťahovala Germánov a nájazníkov z Východu. Pri jej obrane sa vycvičili mnohé udatne légie a zopár veľmi schopných cisárov. Ale za súmraku impéria do Pannónie vtrhli barbari. Až v roku 800 ju od Avarov získali Frankovia a dosadili tam bavorských  správcov a kňazov, aby vyberali poplatky a krstili pohanov. Žila tam „multi-kulti zmeska". Slovania z Korutánska aj z Nitry. Bavori aj Avari. Jedným z pannónskych kniežat bol aj Pribina. Dobrým časom urobil v roku 883 koniec Svätopluk s vojskom, ktorému konca nebolo. Kronikári zaplakali nad ukrutnosťami a vraždením, čo tam vyvádzal. Moravanom patrila len krátko a územie sa v roku 894 stalo opäť súčasťou vychodofranskej ríše. Vyľudnená Pannónia bola  nachystaná pre nových obyvateľov. Maďarov.
Prvý ich zavolal Rastislav. Najal si maďarských jazdcov pre vojnu s Frankami.  A potom striedavo raz Moravania  a raz Bavori im platili za pomoc pri napadaní druhej strany. Aj preto súhlasil Mojmír II. s usadením časti Maďarov v Potisí, ktoré dobil jeho otec Svätopluk, len aby ich mal po ruke.  Ale  maďarské kmene kočujúce nad Čiernym morom zistili, že ďalší útok Pečenehov už neprežijú a utiekli za Karpaty skoro všetci.  V roku 900 sa v Pannónii objavil Arpád a jeho ľud.  Keby prišli o 20 rokov skôr, nepredstavovali by problém. Bavori, Moravania a samotní obyvatelia Pannónie by ich „podobrotky alebo pozlotky" asimilovali. Ale prišli v čase krízy na Morave, bezvládia medzi Frankami a do vyľudnenej krajiny.  Na jar v roku 906 Maďari porazili Moravanov.
Miesto porážky  je záhadou. Česky historik Dušan Třeštík tvrdil, že Mojmír II. padol pri obrane krajiny niekde pri Nitre. Ján Steinhübel si myslí, že Nitriansko v roku 906 ani nenapadli. Faktom je, že zatiaľ sa nenašiel žiaden záznam vtedajšieho letopisca. Zostala len povesť a tradícia, spomenutá na začiatku. Ak ma pravdu tradícia, vybral sa knieža Mojmír II. so svojou družinou a veľmožmi z Moravy poraziť  Maďarov Arpáda sídliaceho pri dnešnej Budapešti.  V bitke pod dnešným turulom ho porazili a zabili aj s jeho družinou a moravskou elitou. Veľká Morava prestala existovať. Mojmír II. vsadil život a ríšu na jednu kartu a prišiel o obe. Prečo? Veď stačilo sa brániť za palisádami, tak ako to urobili Korutánski Slovania. Alebo mohol o rok neskôr pomôcť Bavorom keď išli  robiť s Maďarmi poriadok, tak ako Česi na brehu rieky Lech v 955. Nepochopiteľne a riskantne rozhodnutie Mojmírovo pochopíte v Pannónii.
Pred dvomi týždňami sme sa so ženou túlali  po jej úzkych aj širokých cestách medzi úrodnými poľami a vinicami, malými lesmi a dedinkami podobnými našim. V zelenej krajine zaliatej slnkom kvitli agáty  a vo vzduchu plnom vôni lietali včely. Na jar pred  1100 rokmi musel byt z toho aj Mojmír Posledný rovnako očarený.  Chcel ju pre seba. Ta krásna krajina bola hodná osudovej bitky.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára