utorok 28. júna 2011

Mythbuster

Jedným z rozšírených mýtov je, že stredoveké kláštory zachránili antickú literatúru. Na konci antiky boli v tisíckach súkromných a verejných knižníc milióny diel. Vo vrcholnom stredoveku bolo západnej Európe tisíc kláštorov a státisíce mníchov a kňazov. A zachovali sa len  paberky. Prečo? Lebo mnísi, kláštory a cirkev nič nezachraňovali.
Barbari a náboženskí fanatici zničili milióny zvitkov a kódexov v knižniciach západného sveta.  V ruka v ruke s ničením sa strácala aj znalosť písma. Antické zvitky boli spálené a diela napisane na pergamene slúžili ako zdroj suroviny. Zopár antických diel sa zachránilo v talianskych mestských archívoch až do času  karolínskej renesancie. Karol Veľký v snahe obnoviť západorimskú ríšu pochopil, že spravovanie ríše vyžaduje informácie obsiahnuté v starých knihách. Časť vzdelancov sa začala venovať štúdiu a opisovaniu antických diel. Mnohým slovám a okolnostiam nerozumeli a tak ich zapisovali podľa vlastného názoru. Idea obnovy Ríma na Západe zobrala za svoje rozdeleným karolínskej ríše. Administratívne centra boli zrušené, vzdelanci odišli do kláštorov aj textami. Tam skončili na policiach a zapadali prachom. Mnísi vyrábali liturgické knihy, darovacie listiny kráľov a kláštorné kroniky. Nikto neopisoval pohanské spisy, veď nikomu neboli treba. Čo potrebovali vedieť z Platóna napísal Augustín a čo z Aristotela Tomáš.
Pre náš vek ich zachránili humanisti. Presnejšie, Petrarcova posadnutosť Ciceronom. Sťahoval sa z jedného mesta do druhého a znoril po antických autoroch. Posielal listy a peniaze do Francúzka, Nemecka, Španielska , Anglicka a Grécka. Práve z Grécka získal Homérovu Iliadu a 16 Platónových Dialógov. Bol nešťastný z nemožnosti naučiť sa grécky, lebo v západnej Európe nebolo kde. A tak mal len hrubý preklad, ktorý urobil Boccaccio. Pre predstavu aké nadľudské úsilie vynaložil: keď v roku 1333 v kláštore v Liege našiel Cicerona, nemohol si urobiť opis lebo v kláštore a v celom Liege nemali atrament. Petrarca stvoril renesanciu, tak ako Dante stvoril taliansky národ.
Vtedajší stav kláštornej „starostlivosti" o dedičstvo ľudstva je opísaný v Boccacciove návšteve slávneho benediktínskeho kláštora v Monte Cassino. V nezamknutej knižnici boli v prachu dokaličene diela antiky a náboženské spisy. Mnísi z nich vyrezávali kusy kože a vyrábali škapuliare a žaltáre na predaj ľudu pospolitému. Boccaccio mal šťastie a zachránil v Monte Cassine Tacitove Anály a Histórie.
Nakoniec sa našli peniaze a moc. Coluccio Salutati sa stal florentským kancelárom. Vzdelanec, ktorý preložil Danteho do latinčiny zachránil pozostalosť Petrarcu a zastrešil vyhľadávanie antických diel. Nadšení vzdelanci ako Bruni, Biondo, Bracciolini , Aurispa prehľadávali nielen Taliansko ale snorili po zaalpskej Európe. V špine a zabudnutí nachádzali poklady ducha. Bohužiaľ boli to len neúplné omrvinky kedysi bohatej duchovnej hostiny. A humanisti nezachraňovali len pohanov. Napríklad Petrarca objavil Komentáre  od Sv. Augustína a Boccaccio Život Petra Damiaskeho.
Humanisti zachránili dnes poznané spisy antického sveta a nie mnísi v kláštoroch. Všetci vyznamni dejatelia, ktorých som v článku spomenul boli úprimné veriaci ľudia a niektorí zastavali cirkevne funkcie. Mnohí sa ťažko vyrovnávali s pocitom, že štúdiom a opisovaním antických diel  konajú proti svojej viere.
Definitívne, nakoniec tak ako všetky antické a stredoveké diela,  zachránil vynález kníhtlače.
J.G.A. Pocock, Barbarism and religion
L. Deuel, Testaments of Time
http://books.google.sk/books?id=fOq28aY4QUUC&pg=PA94&lpg=PA94&dq=boccaccio+monte+cassino&source=bl&ots=4Dw5RUbcuT&sig=JH_6nchc48Sknms9B6NhFV_Mr44&hl=sk&ei=7k34Svz4FYj0mQPb6sCjAw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CAcQ6AEwAA#v=onepage&q=boccaccio%20monte%20cassino&f=false

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára