nedeľa 26. júna 2011

Stoličný Belehrad.

Stoličný Belehrad - korunovačne mesto a pohrebisko uhorských kráľov. V ňom bazilika Panny Márii. Vybrali sme sa ju hľadať. Z rozprávania Pavla Dvořaka som vedel, že nenájdeme katedrálu, ale archeológiu. Keďže je Székesfehérvár  aj  prijemne a kultivovane mesto pre návštevníka,  bolo jej hľadanie potešením.
Sú len dve miesta v Európe s rovnakým Génius loci. Katedrála Panny Márie v Aachene a katedrála rovnakého mena v Stoličnom Belehrade. Prvú dal postaviť Karol Veľký prvý západný cisár a druhú Sv. Štefan prvý uhorský kráľ. Rovnaký účel, rovnaká idea a nerovnaký osud. Na nemeckej hranici nájdete úžasnú starobylú stavbu, chrámové poklady a cisársky trón. V Székesfehérváry miesto vysypane drťou s obúchanými základmi stĺpov a náčrtmi špekulácii o bývalej veľkosti. Nič tak nezosobňuje silu a obetu Strednej Európy  ako tie trosky. Vojny s islamom rozbili mesto a chrám do základov.
Prechádzate po kamienkoch a obchádzate imaginárne náhrobky kráľov a kráľovien. Arpádovcov, Anjouovcov, Habsburga aj Jagelonca. Nikoho zo 14 kráľov a 6 kráľovien tam pod kamienkami už nieto. Jediný čo zostal po tureckom spustošení, bol Bela III. a jeho manželka Agnes z Antiochie, dcéra toho škaredého ryšavého lotra v filmu Kráľovstvo nebeské. Dnes Bela a Agnes spia svoj honosný  sen v Matiašovom chráme na Budinskom kopci.
 Na „korunovačnom pieskovisku"  nájdete len sarkofág prisúdený Sv. Štefanovi. Vo vstupnej galérii na  sarkofág z moderných fresiek  uhorských velikánov  hľadí aj Miklós Horthy namaľovaný ako funebrak z Burianovej veselohry. V priestore bývalej baziliky sú len drevene dosky s erbmi rozleptanými dažďom ako siluety hrobiek plných večných snov o viere, povinnosti, moci a sláve. Uhorskí králi, ktorým krajinu a bohatstvo závidela Európa sú prachom rozfúkaným vo vetre a ich mená sú napísane fixkou na blednúcich stuhách.
Nik nebol pravým kráľom, keď nebol korunovaný v bazilike Panny Márie ostrihomským arcibiskupom a uhorskou korunou. V Stoličnom Belehrade prisahalo  36 kráľov. Nad miestom prísahy nehladí z klenby na vás Kristus a anjeli, ale lietajú vrabce. Keď tam prídete neuvidíte nič, čo by stalo za tu  cestu. Nič, len vlastne predstavy. Ale ani tie nebude mať, keď veríte na dejiny  podľa odporučenia  hlupákov z pouhorských tribún a v parlamentov.  Ak budeme chápať korunováciu Sv. Ladislava v roku 1077 ako korunováciu ďalšieho Maďara, spreneveríme sa názoru jeho súčasníkov, ktorých krv nám koluje v žilách. V každom poriadnom gotickom slovenskom kostole je I. Lásló namaľovaný. Nájdete ho v Necpaloch, Liptovskom Ondreji, Rimavskej Bani, Kraskove, Veľkej Lomnici, Žehre, Plešivci a ďalších. V 23 kostoloch zostali z tej dávnej doby fresky, na ktoré si naši praotcovia dali namaľovať príbeh svojho kráľa vedľa Panny Márie a Spasiteľa. Mali by sme pozerať na dejiny ich očami, aby sme ich pamiatku nehanili hádkami dnešnej doby.
Aj v Bratislave je korunovačná katedrála. V Martinskom dóme korunovali 10 uhorských kráľov, z ktorých ani jeden nepochádzal z Uhorska a preto ho temer všetci spravovali ako kolóniu. Možno pravé preto si „zaslúžia", aby národ čo všetkých svojich kráľov hodil do koša s nápisom „ Tisíc rokov poroby"  si z ich korunovácie robí historickú šaškarnu s populárnymi srandičkarmi.
Rád to zopakujem: Stoličný Belehrad je pekne a prijemne mesto. Jeho centrum s pamiatkami, sochami, elegantnými obchodmi a reštikami by bolo pýchou každého nášho mesta. Za drobný milodar do kasičky Vás nechajú fotiť v kostole a požičajú vám jeho nemecky popis. Ukážu vám, že pre šťastie musíte babku bufetárku  poťahať za nos. Náhodný chodec vám rukami nohami vysvetli, že nemusíte platiť parkovné, lebo je nedeľa. Nemusíte nič vedieť z dejepisu aby sa vám tam páčilo.
 Naoko je mesto ochudobnené o to najvzácnejšie. V Aachene, Remeši, Krakove aj Vo Sv. Víte sa môžete dotknúť dávnej slávy kráľov. Môžete vidieť  sarkofágy, relikvie, sochy a oltáre. Môžete počuť ozvenu dávnych čias pod vysokou kamennou klenbou vo svetle vchádzajúcom cez farebné okná. Choďte sa postaviť  bez predsudkov medzi ruiny chrámu Panny Márie v Stoličnom Belehrade. Zavrite oči a predstavte si to množstvo ľudí mocných a vznešených, kanonikov, opátov a biskupov v zlatých ornátoch, rytierov v lesklých plátoch ako očami visia na perách skladajúcich prísahu.  „Sľubujem pred tvárou Boha  a anjelov ..."  slová prísahy našich slávnych kráľov, čo bránili svet pred pohanmi,  Tatármi, Turkami a anarchiou, sa tam ozývajú v nebeskej klenbe.

P.S. Samozrejme, že prisahali po latinsky.

1 komentár:

  1. Ahoj Palo, cize Stolicny belehrad doporucujes? Lebo hladam nieco pekne historicke na dlhe majove vikendy. a potrebujeme take, aby sa tam dalo i s detmi a musi tam byt hrad a dychat stredovekom

    tomas h, tvoj obcasny spoludiskuter z jetotak

    OdpovedaťOdstrániť