nedeľa 26. júna 2011

Koľko stojí Bohorodička alebo záchrana islamu.

Nebudem licitovať hodnotu Michelangelovej Piety alebo umelohmotnej Panenky z Marietalu. Pekne krásne prerátam na dnešné ceny, čo stalo označenie matky Spasiteľa slovom Bohorodička a napíšem koľko Ameriku tato sranda stoji dnes. A plus vysvetlím ako bol v dôsledku hádky o tento titul zachránený pápežským legatom islam.
Najskôr trochu náboženstva:
Cirkevní otcovia to nemali jednoduché. Ježiš sa narodil a zomrel ako človek. Ale s tým veľa náboženskej vody nenamútite. Takže mu  zmenili „štruktúru". Lenže čo s jeho matkou. Jední tvrdili, že sa má volať „Kristorodička" a iní „Bohorodička". Dnes by sme si nad tým mávli rukou ale ranní kresťania sa čľapkali v teplučkom stredozemnom mori, kde žili v božom mieri, ktorý zabezpečovali polopohanské légie v mrznúce v Petržalke. Mali čas venovať sa vášnivým debatám viac ako blogeri interrupciám.
Hlavný spor viedli konštantinopolský patriarcha Nestorius a alexandrijsky patriarcha Kirillos. Nestorius si tvrdil že Panna Mária je Kristorodička a Kirillos že Bohorodička. Alexandria, kde Kirillos úradoval bola bohatým mestom a tak s pomocou fanatických priaznivcov zhromaždil prostriedky a podmazal každého koho stretol. Investoval celkom 555 kilogramov zlata. (asi 13,875 milióna EUR. Je to hodne na chudobnú rannú cirkev, nie?) A tak sa u cisára a na koncile v Efeze presadil názov Bohorodička a každý kto si myslel niečo iné bol exkomunikovaný.
A teraz trochu historického vojenstva:
 Ako súvisia  úplatky rozdane v roku 431 A.D.  s tým, že islam už nemusel byt? Exkomunikovaní nositelia opačného názoru boli vyhnaní a vznikla nestorianska cirkev. Išli na východ a založili veľké kresťanské strediska v Nishapure, Samarkande, Pekingu, X-iane, tibetskom Tangute a indickej Patne a všade kde sa len dalo. V roku 800 A.D. mali po celej Ázii 19 metropolitov a 85 biskupov.
Keď roku 1187 dobil slávny Saláhuddín Júsuf ibn Ajjúb Jeruzalem, križiaci boli na lopatkách. Ale v roku 1253 sa stalo niečo neuveriteľné.  Pri rieke Omom zasadol veľký mongolsky chural. Svetu vládnuci Džingischánovi vnuci boli ľudia vzdelaní, skúsení a rozhľadení. Niektorí boli budhisti a niektorí kresťania a tak nariadili chánovi Hülegüovi oslobodiť Jeruzalem a vrátiť ho kresťanom. Hoci pokrstený Hülegü sa obrátil na Budhu, okrem veľkej koristi, ktorá ho čakala, chcel asi urobiť aj radosť mamičke a manželke, ktoré boli kresťanky. Nakoniec jeho najlepší veliteľ  bol tiež nestorian.
Mongoli, ako bolo každému vo vtedajšej Eurázii známe, nežartovali. Oslobodenie bola prakticky hotová vec, hoci medzi Jeruzalemom a Mongolskom je to koňmo nejakých 6000 km a po ceste ležal temer cely svet islamu. V roku 1256 vyrazili. V roku 1257 dobili kompletne Irán. V roku 1258 sa k nim pridali kresťanskí Arméni a katolícky vládca Antiochie Bohemund a spolu dobili Bagdad. Kultivovane popravili hlavu islamu bagdadského kalifa (zašili do koberca a podupali koňmi, aby nepreliali na zem jeho krv, lebo Mongoli kalifa považovali za kráľa.). Za chvíľu padol Damašek a ich armáda stala pri Gaze medzi dnešným Izraelom a Egyptom. Pred nimi bola Káhira (keďže predtým v roku 1236 padla španielska Córdoba) posledné veľké stredisko islamu. Keby moslimovia používali zvony, tak by sa dalo povedať, že im práve odzváňajú.
A vtedy zasiahol pápež Alexander IV. Jeho legát exkomunikoval Bohemunda a križiaci žijúci v Palestíne odmietli pomoc nestorianským Mongolom a Arménom. Postavili sa stranu moslimov a napadali Mongolov. Hülegü musel rozdeliť svoje sily a odisť narýchlo do Mongolska na chural. Zanechal 20 000 jazdcov pri Gaze. Oslabenú armádu mameluci s tichou podporou križiakov porazili a  nestorianskeho veliteľa Mongolov Kit-buka-nojana mamluci popravili.
Nasledovala tragédia. Najskôr sa pomstili mamluci kresťanom na Blízkom východe. Neskôr mongolskí vládcovia prijali islam a kresťania boli likvidovaní od Káhiry po Peking. V Ázii z 21 miliónov kresťanov v roku 1200 zostalo 3,4 milióna v roku 1500.
 Slávne víťazstva mamlukov nad Mongolmi zachránili a posilnili islam. Cela Stredná Ázia a Blízky východ  sa natrvalo stali islamské. Keď 18.5.1291 posledný križiak  opustil Svätú zem bol to výsledok hlúpej protikacirskej politiky pápeža Alexandra IV.
A súčasnosť na záver:
 Ako je vidieť na obrázku, osudovú chybu kresťanov v Levante sa snažil napraviť G.W. Bush. Podľa niektorých názorov je to ešte väčší takticky neohrabanec ako bol obľúbený tvorca krížových vyprav kamkoľvek, spomínaný Alexander IV. Ale čo si budeme hovoriť, nielen kresťania už nie sú tí, čo bývali, ale aj Mongoli sa pokazili. Do Bagdadu mu poslali len 173 policajtov a nie 120 000 supervojakov ako si doviedol Hülegü.

A tak sa to Amerike pekne predražuje. Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha E. Stiglitza a spoluautorky knihy The three trillion dollar war (Trojbiliónová vojna) Lindy J. Bilmesovej má stáť Ameriku jej vojna s islamom v Iraku a v Afganistane neskutočných  3 000 000 000 000 (bilióny) dolárov.
A stačilo tak malo. Nehádať sa, nepodplácať a nebáť sa vlastných exkomunikovaných viac ako inovercov.
http://threetrilliondollarwar.org/
http://www.defense.gov/news/newsarticle.aspx?id=27505
Philip Jenkins : The Lost History of Christianity. The Thousand Year Golden Age of the Church in the Middle East, Africa, and Asia and How It Died.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára