V Písme v knihe Genesis je príbeh o potope, arche a Noemovi. Boh zveril výstavbu Archy, najdôležitejšej to lode v ľudských dejinách národu, ktorý sa zapísal do svetovej more plavby rovnako „slávne" (po pravde temer nijako) ako Slováci. Vôbec tam nedáva zmysel, ale aj tak v Písme je! Ako odpoveď na globalizovaný svet.
Za prvé: Potopa bola. Podľa článku „Nové svetlo v ľudskej prehistórii v oáze Arabsko-perského zálivu, Jeffrey I. Rose, Current Anthropology Vol.51" v súčasnom Perzskom zálive existovala 100 000 rokov oáza ľudstva. Plytká krajina s bohatými sladkými vodami bola rajom pre prvých odídencov z Afriky. V roku 6000 pred našim letopočtom niekde v Kanade praskla ľadovcová hrádza obrovského jazera a to spoločne s výrazným oteplením zvýšilo hladinu svetového oceánu. Došlo k zaliatiu Čierneho mora, okolia Austrálie a aj zaliatiu Perzského zálivu. Pred 8000 rokmi voda zaplavila Adamov Raj. A kto Potopu prežil? Sumeri to neboli, prišli dávno po Potope. Ich mesta majú staršie nesumerske názvy. Nielen mesta, ale aj slova ako: variť, kypriť pôdu, záhradník a ďalšie obyčajne slova nie sú sumerské ale staršie. Slová, ktoré používala posledná civilizácia, ktorá ešte žila v Raji. Nazývajú ich Ubaidiani. Ich kultúra je okolo celého zaplaveného územia a dá sa predpokladať, že to ich vyplavilo. Bohužiaľ, ešte nepoužívali písmo a preto nezapísali Potopu a nevytvorili prvé Písmo.
Za druhé: Ako sa Potopa dostala do Biblie? Najtradičnejší, ale nesprávny názor je, že príbeh o Potope nadiktoval Boh Mojžišovi. Tradičný, ale nepravdepodobný názor je, že príbeh o potope sa zachoval ústnym podaním v rode Abrahámovom. Prečo nepravdepodobný? Od čias „reálneho Noema" až do čias biblického Mojžiša prešlo 4800 rokov. Ľudia nedokážu ústnym podaním zachovať v povedomí 5000 rokov starú udalosť. Ak by tak bolo, tak dedo by mi rozprával o skrotení koňa v ruských stepiach v roku 3000 BCE, ale dedo ani nemukol, hoci kone mal. Tak ako sa Potopa dostala do Písma?
V roku 587 BCE Babylončania zbúrali Jeruzalem a odviedli židovskú elitu do Mezopotámie. Veľa veci v ich náboženstve sa zmenilo. Čo stačilo v Kanaáne, bolo málo v Babylone. Okrem vládnucich Chaldejcov, v ňom žili Akkadania, Amorejci, Aramejci, .... Gréci, a tak ďalej, cez Sumérov ... až po Židov. Kompletná abeceda. A všetci okrem posledne menovaných mali starších a mocnejších bohov. A nielen to. Domáci sa vyťahovali zoznamom kráľov, ktorí im vládli tisíce rokov už pred Potopu. S takým handicapom sa nedalo v Babylone náboženský a národne súperiť. A tak sediac na brehu Eufratu, nenacvičovali Va pensiero, ale študovali pradávne vedomosti o Potope. V Mezopotámii nebol problém nájsť v archívoch podklady aj na tri Sväté písma. Za pár rokov perzskí králi dobili Babylon a vytvorili prvú svetovú veľríšu. (My sme prebrali Peržanom nepriateľský grécky názor, ale v skutočnosti bola tato ríša spravovaná majstrovsky a spravodlivo.) Prvý krát v dejinách vznikol bezpečný, prosperujúci a globálny svet siahajúci od Indie po Dunaj a od Pamíru po Níl. Na globálnu výzvu, dali židovskí myslitelia vlastnému národu a svetu globálnu odpoveď. Svoj názor na príčinu Veľkého tresku, antropogenézu, vymieranie druhov a osídlenie planéty, vyjadrili zvolaním „Budiš svetlo!", stvorením Adama a Evy, Potopou a rozchodom od Babylonskej veže. Medzi rokmi 550 až 300 BCE vytvorili užasne dielo. Nezáleží na tom, že tento popis začiatkov planéty a ľudstva je skrz naskrz nepravdivý. Pravdivý byť ani nemohol. Zodpovedal vtedajšiemu poznaniu, kmeňovým tradíciám a prvej celosvetovej výzve, pred ktorou stali. Prvá kniha Mojžišová bola pádna odpoveď na prvú globalizáciu ľudského poznania. A nielen na prvú. Genesis prežila globalizáciu Alexandrovu, helénsku, rímsku, kresťanskú, arabskú a aj anglickú priemyselnú. Dokonca, Židia pred 2500 rokmi našli na brehu Eufratu odpovede, ktoré aj dnes pre milióny ľudí sú odpoveďami na otázky dnešného globálneho sveta. A začalo to tak nepravdepodobne: Potopou, ktorá trápila národ žijúci vo vyprahnutej krajine.
Va pensiero http://www.youtube.com/watch?v=nVngOIHSVuI
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára