nedeľa 26. júna 2011

Potopa a globalizácia

V Písme v knihe Genesis je príbeh o potope, arche a Noemovi. Boh zveril výstavbu Archy, najdôležitejšej to lode v ľudských dejinách národu, ktorý sa zapísal do svetovej more plavby rovnako „slávne" (po pravde temer nijako) ako Slováci. Vôbec  tam nedáva zmysel, ale aj tak v Písme je! Ako odpoveď na globalizovaný svet.
Za prvé: Potopa bola. Podľa článku  „Nové svetlo v ľudskej prehistórii v oáze Arabsko-perského zálivu, Jeffrey I. Rose, Current Anthropology Vol.51" v súčasnom  Perzskom zálive existovala 100 000 rokov oáza ľudstva. Plytká krajina s bohatými  sladkými vodami bola rajom pre prvých odídencov z Afriky. V roku 6000 pred našim letopočtom niekde v Kanade praskla ľadovcová hrádza obrovského jazera a to spoločne s  výrazným oteplením zvýšilo hladinu svetového oceánu. Došlo k zaliatiu Čierneho mora, okolia Austrálie a aj zaliatiu Perzského zálivu.  Pred 8000 rokmi voda zaplavila Adamov Raj. A kto Potopu prežil? Sumeri to neboli, prišli dávno po Potope.  Ich mesta majú staršie nesumerske názvy. Nielen mesta, ale aj slova ako: variť, kypriť pôdu, záhradník a ďalšie obyčajne slova nie sú sumerské ale staršie. Slová, ktoré používala posledná civilizácia, ktorá ešte žila v Raji.  Nazývajú ich Ubaidiani. Ich kultúra je okolo celého zaplaveného územia a dá sa predpokladať, že to ich vyplavilo. Bohužiaľ, ešte nepoužívali písmo a preto nezapísali Potopu a nevytvorili prvé Písmo.
Za druhé: Ako sa Potopa dostala do Biblie? Najtradičnejší, ale nesprávny názor je, že príbeh o Potope nadiktoval Boh Mojžišovi.  Tradičný, ale nepravdepodobný názor je, že príbeh o potope sa zachoval ústnym podaním v rode Abrahámovom.  Prečo nepravdepodobný? Od čias „reálneho Noema" až do čias biblického Mojžiša prešlo  4800 rokov.  Ľudia nedokážu ústnym podaním zachovať v povedomí 5000 rokov starú udalosť. Ak by tak bolo, tak dedo by mi rozprával o skrotení koňa v ruských stepiach v roku 3000 BCE, ale dedo ani nemukol, hoci kone mal.  Tak ako sa Potopa dostala do Písma?
V roku 587 BCE Babylončania zbúrali Jeruzalem a odviedli židovskú elitu do Mezopotámie. Veľa veci v ich náboženstve sa zmenilo. Čo stačilo v Kanaáne, bolo málo v Babylone. Okrem vládnucich Chaldejcov, v ňom žili Akkadania, Amorejci, Aramejci, ....  Gréci,  a tak ďalej, cez Sumérov ... až po Židov. Kompletná abeceda. A všetci okrem posledne menovaných mali starších a mocnejších bohov. A nielen to. Domáci sa vyťahovali zoznamom kráľov, ktorí im vládli tisíce rokov už pred Potopu.  S takým handicapom sa nedalo v Babylone náboženský a národne súperiť. A tak sediac  na brehu Eufratu, nenacvičovali  Va pensiero, ale študovali pradávne vedomosti o Potope.  V Mezopotámii  nebol problém nájsť  v archívoch podklady aj na tri Sväté písma. Za pár rokov perzskí králi dobili Babylon a vytvorili prvú svetovú veľríšu. (My sme prebrali Peržanom nepriateľský grécky názor, ale v skutočnosti bola tato ríša spravovaná majstrovsky a spravodlivo.) Prvý krát v dejinách vznikol bezpečný, prosperujúci a globálny svet siahajúci od Indie po Dunaj a od Pamíru po Níl. Na globálnu výzvu, dali židovskí myslitelia vlastnému národu a svetu globálnu odpoveď. Svoj názor na príčinu Veľkého tresku,  antropogenézu, vymieranie druhov  a osídlenie planéty, vyjadrili zvolaním „Budiš svetlo!", stvorením Adama a Evy, Potopou a  rozchodom od Babylonskej veže. Medzi rokmi 550 až 300 BCE vytvorili užasne dielo. Nezáleží na tom, že tento popis začiatkov planéty a ľudstva je skrz naskrz nepravdivý. Pravdivý byť ani nemohol. Zodpovedal vtedajšiemu poznaniu, kmeňovým tradíciám a prvej celosvetovej výzve, pred ktorou stali. Prvá kniha Mojžišová  bola pádna odpoveď na prvú globalizáciu ľudského poznania. A nielen na prvú. Genesis prežila globalizáciu Alexandrovu, helénsku, rímsku, kresťanskú, arabskú a aj anglickú priemyselnú.  Dokonca, Židia pred 2500 rokmi našli na brehu Eufratu odpovede, ktoré aj dnes pre milióny ľudí sú odpoveďami na otázky dnešného globálneho sveta. A začalo to tak nepravdepodobne: Potopou, ktorá trápila národ žijúci vo vyprahnutej krajine.
Va pensiero http://www.youtube.com/watch?v=nVngOIHSVuI

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára