nedeľa 26. júna 2011

Najkultúrnejšia bitka v dejinách.

Vojny ničia životy a hodnoty. A predsa, jedna bitka dvoch vyspelých armád priniesla obrovsky kultúrny rozkvet a navždy zmenila našu civilizáciu. Alebo ju aspoň zmenila o niekoľko storočí skôr. Bitka na rieke Talas v roku 751 A.D. zasiahla náš život komplexne. Od ranného denníka ku kávičke v robote až po utretie slzičky pri polnočnej Mafstory.
V lete roku 751 sa pri rieke Talas v dnešnom Kirgizsku stretli vojska arabského Abbasidskeho kalifátu a čínskej dynastie Tang. Arabi chceli ovládnuť údolie rieky Syr-darya a Ferganské údolie. Za pomoci spojencov sa s neho snažili vytlačiť Číňanov.  Temer zabudnutá bitka, pri ktorej sa podľa čínskych záznamov stretlo 200 000 arabov s 30 000 Číňanmi. Preto aj skončila jasným víťazstvom Arabov. Pre Číňanov ale neznamenala žiadnu pohromu. Udiala sa v vzdialených končinách impéria. Samodostredivá čínska civilizácia majúca až do roku 1500 suverénny kultúrny a technologicky náskok pred zvyškom sveta si žila naďalej svojimi vnútornými problémami.
A prečo je dôležitá pre zvyšok sveta? Lebo Arabi zajali čínskych remeselníkov, ktorí ovládali výrobu papiera. Papier vynašiel v Čine v roku 105 A.D.  slovútny eunuch Cai Lun. Hoci sa s nim obchodníci na hraniciach Číny stretávali, nebol zvyšku sveta známy spôsob jeho výroby. Číňania boli posadnutí svojou výnimočnosťou a ochranou vlastného know-how. (To sú aj teraz, len cudzie know-how nestrážia) A pravé v tejto bitke zajatí majstri papierenského remesla naučili Arabov jeho výrobe. Existuje aj druha možnosť, že títo majstri vyrábali papier v mestách, ktoré touto bitkou Arabi ovládli. Tak alebo onak, v roku 794 už bola v Bagdade manufaktúra na papier. Do Európy prenikla technológia jeho výroby spoločne s navrátilcami z krížových výprav. Za par storočí sa papieru podarilo  vytlačiť pergamen z písomníctva. Výrazné zlacnil šírenie vzdelanosti a zároveň umožnil európsky vynález kníhtlače. Následná vzdelanosť spätne zlacňovala výrobu papiera a expandovala jeho použitie do netušených rozmerov a oblastí.
Keby neboli mali Arabi takú presilu, bohvie kedy by sa podarilo spôsob jeho výroby Číňanom ukradnúť.  Pri výrobe hodvábu to trvalo 4000 rokov. (Číňania vynašli jeho výrobu z priadky  okolo 3500 B.C. a Byzantínci im tento vynález s božou pomocou šlohli až v roku 550 A.D.. Takže dnes by sme boli len v polčase.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára