Chasidi (Hasidi) sú príslušníci židovského náboženského hnutia, ktoré vzniklo v Poľsku v 18. storočí. Na základe svojich náboženských predstav si vybrali miesto pri súčasnom evanjelickom kostole, na ktorom ako jedinom v celej Strednej Európe mohli byt právoplatné rozvedení.
Rabín chasidskej komunity písomné oznámil, kedy sa pri našom potoku budú konať rozvody manželov. V príslušný deň docestoval rabín, dajan (zástupca) a šames (kostolník), svedkovia a nešťastné pary. Rozvodové konanie trvalo 3 dni a preto si prenajímali od evanjelického kostolníka blízky domček, kde sa ubytovali, stravovali sa predpísaným spôsobom a vykonávali potrebné rozvodové ceremónie. Rozvody sa konali 3 až 5 krát ročne do roku 1938 keď nastali politické zmeny ktoré vyústili v tragédiu európskeho židovstva. Prečo si toto tak vzdialene miesto chasidi zvolili? Podľa Dr. Aristida Jamnického, ktorému priebeh rozvodu opisoval evanjelicky kostolník v tridsiatych rokoch 20. storočia, sa v evanjelickej záhrade dovtedy rozdvojený potok spojil a po krátkom spoločnom toku znovu rozdelil. Podľa neho to znázorňovalo životný príbeh rozvádzaných, keď po krátkom spoločnom živote sa znovu rozídu. Ale ja som pri tom potoku vyrastal a chytal do siete rybky. Takže si pamätám jeho tok ešte pred reguláciou. Potok sa naopak pred záhradou rozdvojoval, vytvoril malý ostrov a tesne pred mostom znovu spájal. Jeho vysvetlenie nesedí na realitu toho miesta, ktoré sa neskôr tiež zmenilo. Druha zvláštna vec je použitie evanjelického kostolníka a prenajatie evanjelického domu. Len 10 metrov od evanjelického kostola, žil židovsky obchodník s vínom Herman Pollak (zahynul 25.5.1942 v Auschwitzi), ktorý mal veľký hospodársky dvor a obrovskú pivnicu. Prečo si vybrali to mýtické miesto už asi zostane záhadou. Tak ako veľa veci z tej zlej doby.Dnes na tom mieste sú detské preliezky a presunuté pamätníky obetiam Prvej a Druhej svetovej vojny. Bol som spýtať v okolí, či o tom niekto niečo vie. Bohužiaľ už nik. Mierumilovní a bezbranní chasidi žijúci pred vojnou v oblasti najvýchodnejšieho Slovenska, v Haliči a na Ukrajine boli obetami šoa. Tí ktorí prežili odišli do Izraela a Ameriky. Vracať sa do Grinavy k potoku kvôli rozvodom, nemajú dôvod. Na rozdiel od miest posledného odpočinku ich významných rabínov, rozvodový potok nemá nárok stáť sa posvätným miestom.
Na obrázku je už len jedna vetva potoka. Druha tiekla napravo smerom k ružovej reklame a tam sa stáčala doľava do spoločného koryta.
Zdroj: Dr. Aristid Jamnický, Oprášené histórie, 2002
http://www.sme.sk/c/5034791/jeden-den-ocami-chasida.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára